Základná škola s materskou školou Zuberec,

Andreja Bažíka 20, 027 32 Zuberec

 

 

 

SMERNICA NA HODNOTENIE  A  KLASIFIKÁCIA  ŽIAKOV

 

Mgr. Miroslav Kováľ

riaditeľ  školy

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

OBSAH

 

  ÚVOD   ...........................................................................................................................................   4

 

1. Zásady hodnotenia.......................................................................................................5
2. ZÍSKAVANIE PODKLADOV NA HODNOTENIE A KLASIFIKÁCIU.........................................6
3. HODNOTENIE SPRÁVANIA    ............................................................................................7
4. HODNOTENIE PROSPECHU................................................................................................8
   1. Klasifikácia prospechu......................................................................................................8
   2. Slovné hodnotenie prospechu...........................................................................................9
5. CELKOVÉ HODNOTENIE.....................................................................................................11
6. POSTUP PRI HODNOTENÍ ŽIAKA......................................................................................11
7. HODNOTENIE ŽIAKA V NÁHRADNOM TERMÍNE.........................................................13
8. OPRAVNÉ SKÚŠKY ..............................................................................................................13
9. KOMISIONÁLNA SKÚŠKA...................................................................................................14
10. HODNOTENIE ABSOLVENTA NA ZÍSKANIE STUPŇA VZDELANIA..........................15
11. POSTUP DO VYŠŠIEHO ROČNÍKA.....................................................................................15
12. HODNOTENIE ŽIAKA PO PRESTUPE NA ŠKOLU S INÝM VYUČ. JAZYKOM...........15

 

Prílohy:

1. Skratky hodnotenia žiaka..........................................................................................................17

2. Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole.......18

3. Základné rizikové faktory školského neúspechu.......................................................................20

4. Hodnotenie  jednotlivých predmetov v škole...........................................................................21

 

 

ÚVOD

Hodnotenie a klasifikáciu žiakov je dokument školy, ktorý obsahuje informácie o spôsobe získavania podkladov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov a systéme hodnotenia a klasifikácie správania a prospechu žiakov. Jeho cieľom je zjednotiť spôsob a kritériá hodnotenia a klasifikácie žiakov na našej škole.

Je vypracovaný v súlade so Zákonom č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní, Metodickým pokynom č.22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy a s Príkazom ministra 40/2021, ktorým sa dopĺňa metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy .

Usmernenie bolo vypracované metodickým združením 1. – 4. ročníka a predmetovými komisiami prírodovedných a spoločenskovedných predmetov  5. - 9. ročníka. Schválené bolo pedagogickou radou dňa 29.11. 2021. Toto usmernenie zároveň ruší platnosť predchádzajúceho platného  od 5. septembra 2011.

Vnútorným metodickým usmernením sa riadia všetci pedagogickí zamestnanci. So systémom hodnotenia sú oboznámení žiaci a ich rodičia.

Materiál je dostupný aj na web stránke školy.

 

1. Zásady hodnotenia
   1. Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.
   2. Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo a má právo dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia.
   3. Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou, slovným hodnotením alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ  školy (ďalej len „riaditeľ“) po prerokovaní v pedagogickej rade.
   4. Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami. Na vysvedčeniach s klasifikáciou sa slovný komentár za príslušný polrok nedopĺňa.
   5. Slovné hodnotenie je jednou z foriem hodnotenia, ktorého výsledky v jednotlivých predmetoch prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka až štvrtého ročníka sa vyjadrujú slovne štyrmi stupňami; vysvedčenie so slovným hodnotením sa môže doplniť slovným komentárom za príslušný polrok.
   6. Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je forma hodnotenia, pri ktorej sa výsledky niektorých vyučovacích predmetov vyjadrujú stupňom klasifikácie a niektoré sa  vyjadrujú  slovne. Kombinované hodnotenie sa odporúča využiť aj v rámci toho istého predmetu, pri prechode zo slovného hodnotenia na klasifikáciu. Postupne učiteľ dopĺňa slovné komentáre známkou, a tak pripravuje žiakov na zmenu kvantifikátora.
   7. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:

1. priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,
2. celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa  uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.
   8. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.
   9. Pri hodnotení  výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:
      1. 1. 1. výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,
            2. požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,
            3. učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.
   10. Pri hodnotení žiaka sa posudzujú získané kompetencie v súlade s učebnými osnovami a schopnosť ich využívať v oblastiach:

1. komunikačných schopností, najmä ústne a písomné spôsobilosti,
2. čitateľskej gramotnosti,
3. jazykových schopností v štátnom jazyku, v materinskom jazyku, v cudzích jazykoch,
4. digitálnych kompetencií,
5. matematickej gramotnosti a prírodných vied,
6. sociálnych kompetencií,
7. multikultúrnych kompetencií,
8. manuálnych zručností a ich využití v praktických cvičeniach,
1. umeleckých a psychomotorických schopností,
10. analýzy problémov a schopnosti ich riešenia,
11. osobnostných vlastností ako porozumenie, znášanlivosť, tolerancia, priateľstvo,
50. kontrolovania a regulovania svojho správania, ochrany svojho zdravia a životného prostredia a etických princípov.

 

 

2. Získavanie podkladov na hodnotenie a klasifikáciu

     Podklady na hodnotenie a klasifikáciu správania a výchovno – vzdelávacích výsledkov žiakov získava učiteľ týmito metódami, formami a prostriedkami:

1. sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka
2. sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie
3. rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové), didaktickými testami
4. menej riadenými metódami – referáty, denníky, sebahodnotiace listy, dotazníky, pozorovania
5. portfóliom žiaka
6. analýzou výsledkov rôznych činností
7. konzultáciami s ostatnými pedagógmi a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia  výchovného poradenstva a prevencie, lekármi
8. rozhovorom so žiakom a zákonnými zástupcami žiaka

 

     Žiak je z predmetu skúšaný ústne , písomne alebo prakticky najmenej dvakrát za polrok.

• Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených javov a výkonov.
• Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi výsledok žiakovi ihneď.
• Výsledok písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní.
• Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.
• Termín na vykonanie písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako 25 minút, prekonzultuje učiteľ s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania. V jednom dni môže žiak robiť len jednu skúšku uvedeného charakteru.
• Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka.
• Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:
  1. 1. známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,
     2. známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti,
     3. posúdenie prejavov žiaka podľa bodu. 1 ods. 8.

 

3. Hodnotenie správania

Kritériom hodnotenia správania je dodržiavanie pravidiel správania sa definovaných v školskom poriadku počas hodnotiaceho obdobia.

Správanie žiakov v 1.-9.  ročníku sa klasifikuje týmito stupňami:

1- veľmi dobré

2- uspokojivé

3- menej uspokojivé

4. neuspokojivé

 

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a  školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

   Hodnotenie správanie sa na vysvedčení uvádza v 1. až 9. ročníku klasifikáciou.

   Žiaci, ktorí sa správajú v škole i mimo školy vzorne, dosahujú vynikajúce vyučovacie výsledky a svedomito si plnia povinnosti, môžu dostať pochvaly a odmeny:

• pochvala triednym učiteľom
• pochvala riaditeľom školy

   Opatrenia na posilnenie disciplíny žiakov sa ukladajú po objektívnom prešetrení za závažné alebo opakované  porušovanie školského poriadku. Spravidla predchádzajú zníženej známke zo správania. Podľa závažnosti sa ukladá niektoré z nasledovných opatrení:

• napomenutie triednym učiteľom
• pokarhanie triednym učiteľom
• pokarhanie riaditeľom školy

 

   Pochvaly, pokarhanie riaditeľom školy sa zaznamenávajú do katalógového listu žiaka. So všetkými výchovnými opatreniami sa oboznamujú aj zákonní zástupcovia žiaka.

 

 

4. Hodnotenie prospechu

 

1. 1.   Klasifikácia prospechu

 

Prospech žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

1 - výborný

2 - chválitebný

3 - dobrý

4 - dostatočný

5 - nedostatočný

 

Stupeň 1 (výborný)                                                      

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)                                              

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a  vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)                                                      

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov, pojmov a zákonitostí podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj  v  ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

Žiaka základnej školy možno klasifikovať stupňom prospechu nedostatočný, ak základná škola postupuje podľa týchto pravidiel:

• monitoruje priebežne základné rizikové faktory pre situáciu, ak žiak nedosahuje vzdelávacie výsledky primerané svojim schopnostiam a osobnostným predpokladom alebo vzdelávacie výsledky žiaka nevytvárajú predpoklad na úspešné zvládnutie obsahu vzdelávania (ďalej len „školský neúspech“); základné rizikové faktory školského neúspechu sú uvedené v prílohe č. 3,
• analyzuje príčiny školského neúspechu žiaka po rozhovore so žiakom, zákonným zástupcom žiaka a s príslušnými zamestnancami školy,
• vypracuje školskú stratégiu znižovania školského neúspechu a zavedie podporné opatrenia pre žiakov v závislosti od výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a
• spolupracuje podľa potreby s inými právnickými osobami na účel vytvorenia a uskutočňovania nastavených podporných opatrení pre žiakov ohrozených školským neúspechom.

 

   Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prvý stupeň základnej školy uvádza arabskou číslicou, označujúcou klasifikačný stupeň, pre druhý stupeň sa vypíše slovom.

 

1. 2.   Slovné hodnotenie prospechu

 

    Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný ročník, nultý ročník, prvý ročník až štvrtý ročník základnej školy môže hodnotiť slovne stupňami:

dosiahol veľmi dobré výsledky,

dosiahol dobré výsledky,

dosiahol uspokojivé výsledky,

dosiahol neuspokojivé výsledky.

 

Stupeň  dosiahol veľmi dobré výsledky

Žiak je tvorivý a iniciatívny, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom, dokáže vyjadriť veku primerané postoje, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov. Žiak vie vyhľadávať a využívať informácie, jeho myslenie je kritické,  dokáže hľadať vlastné riešenia, uplatňovať osvojené kľúčové kompetencie, účinne si organizuje svoju prácu a je schopný samostatne pracovať po predchádzajúcom návode učiteľa.  Pri riešení úloh pohotovo uplatňuje logické operácie, číta s porozumením súvislé texty, funkčne využíva matematické vedomosti a zručnosti. V presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov, faktov a pojmov a vo vzťahu medzi nimi má nepodstatné medzery. Osvojené poznatky a zručnosti aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh samostatne, s minimálnymi odchýlkami. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú veľmi dobré, originálne.

Stupeň  dosiahol dobré výsledky

Žiak sa snaží byť tvorivý, iniciatívny, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré s miernou podporou učiteľa aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Osvojenú slovnú zásobu dokáže používať pri komunikácii, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Číta s porozumením, pri riešení úloh uplatňuje logiku.  Občas potrebuje usmernenie a motiváciu k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu. Jeho ústny aj  písomný prejav je menej presný a výstižný. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Kvalita výsledkov činností žiaka je dobrá.

Stupeň  dosiahol uspokojivé výsledky

Žiak nerozširuje svoju tvorivosť, chýba mu iniciatívnosť, priemerne si osvojuje poznatky a zákonitosti podľa učebných osnov. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú  nedostatky. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, zdržanlivý pri vyjadrovaní svojich postojov, podlieha stereotypu. Čítať s porozumením dokáže len s pomocou učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti nedostatky. Grafický prejav je málo estetický. Žiak často potrebuje usmernenie svojej práce, kvalita výsledkov jeho činností je uspokojivá.

Stupeň  dosiahol neuspokojivé výsledky

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, nedokáže ich využívať. Prejavuje slabšie vyjadrovacie schopnosti, nespĺňa kritériá pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Pri využívaní poznatkov potrebuje sústavnú pomoc. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni. Žiak nedokáže uspokojivo pracovať, kvalita výsledkov jeho činností je neuspokojivá.

Žiaka základnej školy možno hodnotiť uvedeným stupňom prospechu, ak základná škola postupuje podľa týchto pravidiel:

• monitoruje priebežne základné rizikové faktory pre situáciu, ak žiak nedosahuje vzdelávacie výsledky primerané svojim schopnostiam a osobnostným predpokladom alebo vzdelávacie výsledky žiaka nevytvárajú predpoklad na úspešné zvládnutie obsahu vzdelávania (ďalej len „školský neúspech“); základné rizikové faktory školského neúspechu sú uvedené v prílohe č. 3,
• analyzuje príčiny školského neúspechu žiaka po rozhovore so žiakom, zákonným zástupcom žiaka a s príslušnými zamestnancami školy,
• vypracuje školskú stratégiu znižovania školského neúspechu a zavedie podporné opatrenia pre žiakov v závislosti od výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a
• spolupracuje podľa potreby s inými právnickými osobami na účel vytvorenia a uskutočňovania nastavených podporných opatrení pre žiakov ohrozených školským neúspechom.

 

   Súčasťou vysvedčenia prípravného ročníka, nultého ročníka a prvého až štvrtého ročníka môže byť slovný komentár za každý polrok, v ktorom je súhrn zhodnotenia vedomostí, zručností, návykov a postojov žiaka. Obsah slovného komentára nesmie obsahovať negatívne odsudzujúce výroky, aby nepôsobil deštruktívne, ale vždy konštruktívne a povzbudzujúco, má byť zameraný na pozitívnu motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka.   

 

 

5. Celkové hodnotenie

 

   Celkové hodnotenie žiaka  prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

prospel (a),

neprospel (a).

 

   Celkové hodnotenie žiaka druhého ročníka až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

1. prospel (a) s vyznamenaním,
2. prospel (a) veľmi dobre,
3. prospel (a),
4. neprospel(a).

Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je veľmi dobré

Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré

Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný  ani v jednom povinnom vyučovacom predmete,

Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň nedostatočný,

   Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného hodnotenia slovo:

• • • absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,
    • neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval,
    • neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel.

 

6. Postup pri hodnotení žiaka

 

• Stupeň prospechu určí učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet.
• V predmete, v ktorom vyučuje viac učiteľov, určia stupeň prospechu žiaka za hodnotiace obdobie po vzájomnej dohode.
• Pri celkovom hodnotení sa pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch hodnotí kvalita vedomostí a zručností, ktorú žiak dosiahol na konci hodnotiaceho obdobia, pričom sa prihliada na systematickosť práce počas celého obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru klasifikácie za príslušné obdobie. Riaditeľ určí spôsob, akým budú triedni učitelia a vedenie školy informovaní o stave hodnotenia žiaka v triede, zabezpečí zjednotenie hodnotiacich  kritérií u všetkých učiteľov školy.
• Hodnotenie žiaka so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v súlade so Zásadami hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole, ktoré sú uvedené   v prílohe č. 2.
• Prípady zaostávania prospechu žiakov a nedostatky v ich správaní prerokúva pedagogická rada  v prvom polroku spravidla do 15. novembra a v druhom polroku do 15. apríla. V prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu alebo správania žiaka bezprostredne preukázateľným spôsobom o tejto skutočnosti informuje zákonného zástupcu žiaka triedny učiteľ.
• Pedagogická rada zameraná na hodnotenie žiakov za prvý polrok sa uskutoční najskôr 22. januára a za druhý polrok sa uskutoční najskôr 21. júna príslušného školského roka.
• Na konci hodnotiaceho obdobia v termíne, ktorý určí riaditeľ, najneskôr však 24 hodín pred rokovaním pedagogickej rady o hodnotení, zapíše triedny učiteľ  do triedneho výkazu alebo katalógového listu žiaka stupne celkovej klasifikácie alebo slovného hodnotenia jednotlivých predmetov. Vyučujúci príslušného predmetu podpíšu hodnotenie v prednej časti katalógu a pripravia návrhy na opravné skúšky a hodnotenie žiakov v náhradnom termíne. Hodnotenie preukázaného výkonu žiaka v príslušnom predmete nemôže byť znížené na základe správania žiaka.
• Triedny učiteľ a učitelia jednotlivých predmetov priebežne a preukázateľným spôsobom informujú zákonného zástupcu žiaka o prospechu a správaní  žiaka. Na informovanie zákonného zástupcu o priebežných výsledkoch žiaka sa používa žiacka knižka, internetová žiacka knižka alebo iný informačný prostriedok.
• Ak žiak prestupuje do inej školy , riaditeľ kmeňovej školy, ktorú žiak navštevoval, zašle záznam o jeho správaní a prospechu za neukončené hodnotiace obdobie riaditeľovi školy, do ktorej žiak prestupuje. Tento záznam sa využije na hodnotenie žiaka. Ak žiak prestupuje do inej školy po 15. novembri alebo po 15. apríli, je záznam súčasne podkladom na celkové hodnotenie žiaka.
• Žiak základnej školy, ktorý navštevoval školu pri zdravotníckom zariadení, v diagnostickom centre alebo v liečebno-výchovnom zariadení (ďalej len „škola pri zariadení), sa celkovo hodnotí v kmeňovej škole. Pri hodnotení v kmeňovej škole sa berie do úvahy priebežné hodnotenie v škole pri zariadení. Ak žiak navštevoval školu pri zariadení nepretržite viac ako tri mesiace pred koncom hodnotiaceho obdobia, kmeňová škola preberá návrh na celkové hodnotenie zo školy pri zariadení v tých predmetoch, ktoré sa v nej vyučoval. Návrh sa zasiela po prerokovaní v pedagogickej rade školy pri zariadení  najneskoršie 14 dní pred termínom vydávania vysvedčenia. V ostatných vyučovacích predmetoch sa nehodnotí.
• Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.
• Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy získa žiak nižšie stredné vzdelanie poskytované základnou školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“.
• Ak žiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ročníku ako deviatom ročníku, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.
• Mimoriadne nadaný žiak môže skončiť základnú školu skôr ako za deväť rokov. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak  získal nižšie stredné vzdelanie“.
• Deťom občanov Slovenskej republiky môže povoliť riaditeľ plniť povinnú školskú dochádzku vzdelávaním v školách mimo územia Slovenskej republiky, vzdelávaním v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky, individuálnym vzdelávaním v zahraničí. Na vysvedčení vydanom kmeňovou školou sa v doložke uvedie: „Žiak je na tomto vysvedčení hodnotený z predmetov, z ktorých nebol hodnotený na vysvedčení vydanom v školskom roku ... školou ... za ... ročník“.
• Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu, sa v doložke vysvedčenia uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa individuálneho vzdelávacieho programu“. Ak sa v individuálnom vzdelávacom programe úpravy vzdelávania žiaka vzťahujú len k niektorým vyučovacím predmetom, v doložke vysvedčenia sa uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa individuálneho vzdelávacieho programu uplatňovaného v predmete (predmetoch) ... “. V doložke vysvedčenia žiaka so zdravotným znevýhodnením je možné uviesť aj ďalšie dôležité skutočnosti súvisiace s jeho vzdelávaním.
• Žiakovi, ktorý ukončil vzdelávanie v základnej škole, sa na vysvedčení uvedie, koľko rokov povinnej školskej dochádzky splnil. V doložke sa uvedie: „Žiak splnil.......rokov povinnej školskej dochádzky“.

 

7.  Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne

 

1. 1. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie žiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Za hodnotenie žiaka zodpovedá príslušný vyučujúci predmetu.
   2. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno hodnotiť žiaka na konci druhého polroka, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie žiaka vykonalo spravidla v poslednom týždni augusta.

 

8.   Opravné skúšky

 

• 1. Žiak, ktorý má na konci druhého polroku najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia riaditeľa vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.
  2. Obsah a formu opravnej skúšky žiaka, ktorý na konci druhého polroka je hodnotený neabsolvoval a neprospel v niektorom vyučovacom predmete, určí riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade.
  3. Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
  4. Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky podľa
• odseku 8.1 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra a žiakovi, ktorý bol hodnotený podľa bodu 7 odsek 7.2, najneskôr do 15. októbra,
• podľa odseku 8.3 vykonali najneskôr do rokovania pedagogickej rady o hodnotení za druhý polrok.
  5. Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky.
  6. Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky.

 

9.   Komisionálna skúška

 

1. Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak:

1. je skúšaný v náhradnom termíne,
2. vykonáva opravnú skúšku,
3. preskúšanie požiada zákonný zástupca,
4. sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa
5. je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,
6. plní osobitný spôsob školskej dochádzky,
7. má povolené individuálne vzdelávanie,
8. ukončuje  vzdelávanie na získanie stupňa vzdelania.

 

2. Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, komisionálnu skúšku nevykonáva. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, štvrťročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie prospechu žiaka. Písomná správa o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti žiaka obsahuje:

1. údaje identifikujúce žiaka,
2. hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka,
3. návrh hodnotenia.

 

3. Ak má zákonný zástupca žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia  v jednotlivých predmetoch na konci prvého polroka a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia za prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia, požiadať riaditeľa o vykonanie komisionálnej skúšky žiaka; ak je vyučujúcim riaditeľ, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v hodnotiacom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.
4. Preskúšanie sa uskutoční neodkladne v termíne, ktorý určí riaditeľ školy. Ak pre neprítomnosť žiaka nemožno preskúšanie uskutočniť v tomto termíne, nemožno žiaka ďalej preskúšavať. Výsledok preskúšania, ktorý je konečný, oznámi riaditeľ zákonnému zástupcovi žiaka. Ďalšie preskúšanie žiaka je neprípustné. Na požiadanie zákonného zástupcu žiaka môže byť zákonný zástupca prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.
5. Žiakovi, ktorý sa vzdeláva v škole mimo územia Slovenskej republiky, vzdeláva sa v škole zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, vzdeláva sa individuálne v zahraničí alebo žiak, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole a dosiahol v niektorom predmete prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky, sa umožní vykonať opravnú skúšku v súlade s časťou 8.
6. Žiakovi, ktorý vymeškal na vyučovaní daného predmetu viac ako 30% za klasifikačné obdobie, môže riaditeľ školy na návrh pedagóga, ktorý daný predmet vyučuje, nariadiť komisionálne preskúšanie z daného predmetu.

 

10. Hodnotenie absolventa vzdelávania na získanie stupňa vzdelania

 

1. Hodnotenie sa vykoná po uskutočnení komisionálnej skúšky z predmetov, ktoré sú určené učebným plánom.
2. Ak absolvent v kurze na získanie stupňa vzdelania poskytovaného základnou školou bol pri skúškach na záver tohto kurzu klasifikovaný stupňom „nedostatočný“, umožní mu riaditeľ vykonať opravnú skúšku. Ak bol absolvent kurzu klasifikovaný stupňom „nedostatočný“ najviac z dvoch predmetov, môže opravné skúšky vykonať do dvoch mesiacov.

 

11. Postup do vyššieho ročníka

 

1. Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel.
2. Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník.
3. Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné hodnotiť ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí. Žiak, ktorý neprospel v čase, keď plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník len raz, vo výnimočných prípadoch, ak je to v prospech žiaka, aj viackrát.

 

12. Hodnotenie žiaka po prestupe na školu s iným vyučovacím jazykom

 

1. Žiak prvého ročníka základnej školy, ktorého materinský jazyk je iný ako vyučovací jazyk navštevovanej základnej školy, sa hodnotí z vyučovacieho jazyka s prihliadnutím na úroveň prospechu z ostatných predmetov.
2. Po prestupe žiaka druhého až deviateho ročníka do školy s iným vyučovacím jazykom sa počas dvoch hodnotiacich období hodnotí najmenej takou úrovňou prospechu, ktorá zodpovedá prospechu z vyučovacieho jazyka na poslednom vysvedčení.
3. Po uplynutí dvoch hodnotiacich období od prestupu žiaka do školy s iným vyučovacím jazykom sa uplatňujú v ďalších dvoch hodnotiacich obdobiach z vyučovacieho jazyka miernejšie kritériá.
4. Pri hodnotení žiaka v prvom školskom roku a druhom školskom roku od prestupu žiaka do školy s iným vyučovacím jazykom, sa hodnotia jeho vecné vedomosti a nie úroveň jeho jazykovej správnosti.
5. Pri hodnotení detí cudzincov sa postupuje podľa odsekov 1 až 4.

 

 

Príloha č. 1 k smernici na hodnotenie a klasifikáciu

Skratky hodnotenia žiaka

Pri vypisovaní pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie a ostatných školských tlačív ako celkové hodnotenie a jednotlivé stupne klasifikácie sa môžu používať tieto platné skratky:

veľmi dobré – VD

uspokojivé – USP

menej uspokojivé – MUSP

neuspokojivé – NEUSP

veľmi dobré výsledky – VDV

dobré výsledky - DV

uspokojivé výsledky – UV

neuspokojivé výsledky – NV

prospel s vyznamenaním – PV

prospel veľmi dobre – PVD

prospel – P

neprospel – N

absolvoval – abs.

neabsolvoval – neabs.

 

Skratky pre vzdelávacie programy, skratky pre vzdelávacie oblasti, skratky predmetov sa môžu používať v súlade s pokynmi na vyplňovanie pedagogickej dokumentácie.

Príloha č. 2 k smernici na hodnotenie a klasifikáciu

 

Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením

začleneného v základnej škole

 

   Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.

   Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ  rešpektuje psychický a fyzický zdravotný stav  žiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a  výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.

   Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť,  individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.

   U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre  hodnotenie jeho učebných výsledkov.

   Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a vývinovými poruchami učenia), žiakovi so sluchovým postihnutím a žiakovi s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych prípadoch zváži, či  uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu  odpovede.

   Žiak s diagnózou zajakavosť môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných žiakov, ak nemá písomné odporúčanie poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania. Formálna stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi  je potrebné poskytnúť viac času na  odpoveď a taktne o tom poučiť aj spolužiakov.

   Pri skúšaní žiaka so sluchovým alebo zrakovým postihnutím učiteľ dbá, aby správne a jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám.

   Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s narušenými komunikačnými schopnosťami alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné poznatky a praktické zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.

   Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka so zrakovým postihnutím učiteľ uprednostňuje ústnu odpoveď pred písomnou prácou.

   Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia žiaka.

   Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými  poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne,  vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.

 

   Ak žiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom.

   Grafický prejav  žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.

   Estetická stránka grafického prejavu žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, sa nehodnotí.

   U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, učiteľ pri dlhotrvajúcich písomných skúškach počíta s primeranou, individuálne stanovenou dobou zrakového odpočinku. Dĺžka zrakového zaťaženia pri práci s hľadením do blízka vychádza z odporúčania poradenského zariadenia rezortu školstva.

   U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa Braillovo písmo, učiteľ pri všetkých druhoch písomných skúšok počíta s časovou rezervou potrebnou na obsluhu špeciálnych pomôcok.

   Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.

   Ak v správaní zdravotne znevýhodneného žiaka a žiaka s chronickými ochoreniami (napr. diabetes, choroby srdca, onkologické, neurologické ochorenia, poúrazové stavy a pod.) učiteľ pozoruje prejavy (ako napr. impulzívnosť, precitlivenosť, podráždenosť, poruchy pozornosti,  únava a pod.), ktoré môžu byť dôsledkom postihnutia alebo chronického ochorenia, toto zohľadňuje pri jeho hodnotení.

   Učiteľ primerane dlhé obdobie nehodnotí žiaka s chronickým ochorením, žiaka  zdravotne oslabeného, alebo po dlhodobom ochorení, ak ešte nemohol byť adekvátne pripravený a jeho výkon bol výrazne nižší ako zvyčajne. Tento žiak môže byť bežným spôsobom hodnotený, až keď sa doučí učebnú látku podľa individuálneho programu.

   Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka, ktorý sa vrátil do kmeňovej školy  zo školy pri zdravotníckom zariadení, učiteľ kmeňovej školy rešpektuje hodnotenie učiteľa školy pri zdravotníckom zariadení, v tých vyučovacích predmetoch, z ktorých bol hodnotený.

   Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch cudzí jazyk, telesná výchova, výtvarná výchova,  hudobná výchova a pracovné vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.

   Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení v doložke, alebo  v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.

   Pri polročnom a koncoročnom hodnotení zdravotne znevýhodneného žiaka  sa používa rovnaké  tlačivo vysvedčenia ako pre ostatných žiakov.

 

 

Príloha č. 3 k smernici na hodnotenie a klasifikáciu

 

Základné rizikové faktory školského neúspechu

 

Základnými rizikovými faktormi školského neúspechu sú najmä:

 

Žiak v príslušnom školskom roku opakuje ročník

Žiak má zvýšený počet vymeškaných neospravedlnených vyučovacích hodín v porovnaní s priemerom v ročníku

Žiak má zvýšený počet vymeškaných ospravedlnených vyučovacích hodín v porovnaní s priemerom v ročníku

Žiak sa počas dištančného vzdelávania nepripájal na vyučovacie hodiny online a neposielal vypracované zadania

Žiak je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi

Žiak pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia

Žiak bol dlhodobo v zahraničí

Žiak má zdravotné znevýhodnenie

Žiak prejavuje samotárske sklony, nezáujem, apatiu, úzkosť

Žiak prejavuje silné emócie, nepriateľské správanie sa voči spolužiakom, zmenu nálad

Žiakovi sa podstatne zhoršil prospech v minulom školskom roku

Žiak stratil motiváciu, nemá záujem o školu

Žiak má dlhodobo nepriaznivé domáce prostredie

Žiak má náhlu nepriaznivú situáciu v rodine

Žiak sa nevzdeláva v materinskom jazyku a spôsobuje mu to problémy.

 

 

 

 

Príloha č. 4  k smernici na hodnotenie a klasifikáciu

 

Hodnotenie  jednotlivých predmetov v škole

 

1. Hodnotenie  v  1. – 4.  ROČNÍKU

 

Systém hodnotenia výchovných  predmetov v 1. - 4. ročníku

 

V 1. - 4. ročníku sa predmety výchovného zamerania hodnotia takto:

 

Výtvarná výchova

Hodnotí sa známkou

Do celkového hodnotenia sa započítava:

-práce žiaka

-zručnosti a spôsobilosti

-projekty

-skupinová práca

 

Telesná a športová výchova

Hodnotí sa známkou

Do celkového hodnotenia sa započítava:

-telesné výkony žiaka

-celkové  zručnosti a spôsobilosti

-kolektívne hry

 

Hudobná výchova

Hodnotí sa známkou

Do celkového hodnotenia sa započítava:

-spevácke výkony

-zmysel pre rytmus

-zapájanie sa do súťaží

 

Pracovné vyučovanie

Hodnotí sa známkou

Do celkového hodnotenia sa započítava:

-zručnosti a spôsobilosti žiaka

-pracovné návyky

-práce s materiálom

 

 

Informatická výchova

Hodnotí sa známkou

Do celkového hodnotenia  sa započítava:

-zručnosti a spôsobilosti žiaka pri práci s počítačom, aktívny prístup.

 

Náboženská výchova

Hodnotí sa známkou

Do celkového hodnotenia sa započítava:

-aktivita na hodine

-príprava na hodinu, pomôcky

-samostatná práca, vypracovanie úloh v pracovnom zošite

 

 

Systém hodnotenia ostatných  predmetov v 1. - 4. ročníku

 

Žiaci píšu z klasifikovaných predmetov písomné práce, ktorých časová náročnosť nepresiahne 20 min. Zostavujú si ich učitelia príslušných predmetov a sú zosúladené s prebraným učivom.

Hodnotené sú bodovou stupnicou. Vhodnosť zadaní písomných prác je prehodnotená na

zasadnutiach MZ.

Výsledky písomných prác sú porovnávané so štátnym a školským vzdelávacím programom, vzdelávacími štandardami a ich úspešnosť, prípadne nedostatky, sú rozobrané na zasadnutiach MZ.

 

 

Slovenský jazyk

 

 

 

V slovenskom jazyku sa v 2. – 4. ročníku môžu pravidelne písať päťminútovky zamerané na upevňovanie preberaného učiva. Päťminútovky sa známkujú ako diktáty podľa ISCED 1. 

Matematika

 

 

 

 

 

Prírodoveda

Prírodoveda sa  na konci každého hodnotiaceho obdobia hodnotí známkou   

 

Pre celkové hodnotenie žiaka  z predmetu sa započítava:

ústne skúšanie

písomné práce

projekty

získané kompetencie a činnosti vyplývajúce z učebných osnov Školského vzdelávacieho programu podľa jednotlivých tematických celkov

 

 

Vlastiveda

Vlastiveda sa  na konci každého hodnotiaceho obdobia hodnotí známkou  

 

Pre celkove zhodnotenie žiaka z predmetu sa započítava:

ústne skúšanie

písomné práce

projekty

získané kompetencie a činnosti vyplývajúce z učebných osnov Školského vzdelávacieho programu podľa jednotlivých tematických celkov

 

Anglický jazyk

Kritériá hodnotenia

• aktivita
• spolupráca vo dvojiciach a v skupine
• snaha a usilovnosť (plnenie domácich úloh, vlastná iniciatíva)
• projekty – prístup k ich plneniu

      -    získané kompetencie a činnosti vyplývajúce z učebných osnov Školského vzdelávacieho programu  podľa jednotlivých tematických celkov

 

Kontrola vedomostí:

Učiteľ si vedie diagnostiku žiaka pribežne počas celého školského roka.

Formy skúšania: písomne – krátke päťminútovky zamerané na kontrolu ovládania písomnej     

                                             podoby slov.

                                             písomné testy po ukončení tematického celku  

                           ústne – zameriava sa najmä na zvládanie slovnej zásoby, 

                                        čitateľského prejavu a zapájanie sa do dialógov.

 

Učiteľ si vedie diagnostiku žiaka pribežne počas celého školského roka.

 

               

Klasifikačná stupnica pre diktáty podľa ISCED 1.

 

 

Hodnotenie písomných prác

 

 

Písomné práce hodnotíme bodmi, ktoré prepočítavame na percentá. Učiteľ si môže podľa náročnosti písomnej práce bodovú stupnicu vytvoriť.

 

 

2. Hodnotenie  predmetov v ročníkoch  5 - 9

 

 

Slovenský jazyk a literatúra

 

Pri hodnotení:

      -     je  hlavným cieľom prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami 

      -     vychádzame z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu

• dbáme na to, aby sme prostredníctvom slovného hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných
• hodnotenie  robíme na základe určených kritérií, prostredníctvom ktorých  sledujeme vývoj žiaka
• pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa berie do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon
• odlišujeme hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania

 

Formy hodnotenia a klasifikácie:

písomné hodnotenie

písomné práce

diktáty

pravopisné päťminútovky

projekty

ústne skúšanie

tvorivé písanie

 

Povinne hodnotené práce:

 

 

5.roč.: 

Vstupný test

1 slohová  písomná práca – rozprávanie s prvkami opisu

Počet diktátov – 4

Priebežné testy po tematických celkoch

                           

6.roč.:

Vstupný test

2 slohové písomné práce –  statický opis

                                        - rozprávanie s využitím priamej reči

Počet diktátov – 4

Priebežné testy po tematických celkoch

 

7.roč.: 

Vstupný test

2 slohové písomné práce   –    umelecký opis

                                           -    charakteristika osoby

Počet diktátov – 4

Priebežné testy po tematických celkoch

 

8.roč.:

Vstupný test

2 slohové písomné práce   –   slávnostný prejav

                                            – životopis

Počet diktátov – 4

Priebežné testy po tematických celkoch

 

9.roč.:

Vstupný test

2 slohové písomné práce  –  výklad

                                          -  úvaha

Počet diktátov – 4

Priebežné testy po tematických celkoch

 

                                                   

Klasifikačná stupnica pre diktáty:

 

 

 

- uvedenú stupnicu používa učiteľ aj pri hodnotení pravopisných päťminútoviek

 

Hodnotenie slohových písomných prác:

 

- slohové písomné práce sa hodnotia počtom bodov.

- hodnotí sa úroveň štylizačných schopností žiaka, jeho pravopisné schopnosti a formálna úprava textu ( celkový počet bodov, ktorý môže žiak dosiahnuť je 28b: celkový dojem 4b, vonkajšia forma 4b, pravopis 4b, obsahová, gramatická a štylistická správnosť 16b).

 

Percentuálna úspešnosť (testy, písomné práce):

 

 

 

Kritériá, ktoré môžu ovplyvniť hodnotenie žiaka:                  

                                                       --   výsledky zo súťaží

• reprezentácia školy
• príspevky do novín – tvorivé písanie
• integrácia žiaka

Projektová práca:

V projektovej práci sa hodnotia nasledujúce oblasti:

                                                        – slovná zásoba

• úprava ( písomná, grafická)
• kreativita
• vynaložené úsilie
• zreteľnosť
• lingvistická správnosť ( morfológia, syntax, lexikológia, pravopis)

 

Učitelia používajú pri hodnotení aj znamienka: +, –

Odrážajú všetky činnosti, ktoré žiak vykonáva navyše, aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o ne, kvalita výsledkov sa hodnotí znamienkom + alebo –. Tri plusové znamienka = výborný, 3 mínusové znamienka = nedostatočný

Znamienko plus a mínus poukazuje na hraničnú možnosť získania bodov ( plus-chýba 1 bod ku lepšej známke, mínus – rozhranie možných získaných bodov)

 

 Matematika

 

 

V 5. – 9. ročníku budeme používať bodové hodnotenie žiakov podľa nasledovných kritérií:

 

1. Vedomosti žiakov overovať formou testov s bodovým hodnotením.( Žiak presne vie, kedy a z čoho budú preverované jeho vedomosti, vopred pozná kritériá na hodnotenie.)

 

2. Výsledná známka za klasifikačné obdobie sa určí na základe celkového dosiahnutého počtu bodov v príslušnom klasifikačnom období. (Bodové hodnotenie dokáže presnejšie rozlíšiť úroveň žiakových vedomostí – pri klasifikácii sa zaokrúhľuje iba jeden krát.)

 

3. Ak žiak nebude prítomný počas testovania, umožní sa mu napísať test v náhradnom termíne. (Vo vedomostiach žiakov nevzniká medzera, žiak sa učivo doučí a až potom je hodnotený. Žiak sa nemôže vyhnúť hodnoteniu z daného učiva.)

 

4. Na konci klasifikačného obdobia má žiak možnosť napísať jeden opravný test a to z učiva, v ktorom bol najmenej úspešný. (Motivácia k odstráneniu medzier vo vedomostiach.)

 

5. Ak by bol žiak na základe písomných testov v danom polroku neúspešný, umožní sa mu na konci klasifikačného obdobia odpovedať ústne z učiva v rozsahu súhrnného testu. (Slabšie  prospievajúci žiaci, ktorí často nie sú schopní samostatne sa dopracovať k správnym výsledkom, si zabezpečia postup do ďalšieho ročníka v prípade, ak s pomocou učiteľa preukážu dostatočné vedomosti zo základného učiva.)

 

6. Body do úhrnného hodnotenia môžu žiaci získať aj za umiestnenie v matematických súťažiach. (Motivácia zapájať sa do súťaží.)

a) úspešný riešiteľ školského kola Pytagoriády

b) úspešný riešiteľ školského kola Matematickej olympiády

c) úspešný riešiteľ okresného kola Pytagoriády

d) úspešný riešiteľ okresného kola Matematickej olympiády

 

 7. Do súhrnného hodnotenia sa žiakom započítavajú tzv. prémiové body, ktoré získali na vyučovacích hodinách za „nadštandardný výkon“. (t. j. ak žiak podal počas cvičného testu riešenia zložitej úlohy, súťažnej úlohy, nepovinnej úlohy lepší výkon ako bol naposledy klasifikovaný na vysvedčení.)

 

8. Vzhľadom na prechod žiakov zo známkovacieho do bodového systému, budú k dosiahnutým bodom pre lepšiu orientáciu žiakov i rodičov zapisované aj známky.

 

9. Za neurobenú domácu úlohu dostane žiak -1 bod.

 

Žiak je za klasifikačné obdobie hodnotený známkou:

výborný                      100 - 90% bodov

chválitebný                89,9 - 75% bodov 

dobrý                          74,9 - 50% bodov

dostatočný                  49,9 - 25% bodov

nedostatočný              ak získa menej ako 25% bodov z testov a pri ústnej odpovedi nepreukáže dostatočné vedomosti zo základného učiva.

 

Písomné práce za 1 školský rok:

2-4 písomné práce (testy)

tematické písomné práce (testy)

čiastkové kontrolné práce

 

Spolu:

cca 150 bodov /1 klasifikačné obdobie

 

 

 Fyzika

 

Kritériá hodnotenia sú vypracované podľa platných predpisov na hodnotenie žiakov ZŠ.

Hodnotenie žiakov bude podľa klasifikačného poriadku na základe ústnych odpovedí, známok z písomných prác, známok z pracovných aktivít, praktických aktivít a na základe projektov žiakov na hodinách.

Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa budú uplatňovať nasledovné formy:

Verbálna forma – ústne odpovede

- zisťovať a hodnotiť sa bude osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovým

štandardom

- pri prezentovaní vedomostí sa budú uprednostňovať žiaci na základe dobrovoľnosti

Písomná forma – písomné práce

- kontrolovať a hodnotiť sa bude osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu

na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite

20 minút v rozsahu 10 – 20 otázok zostavených podľa výkonového štandardu

- kritériá hodnotenia:

Žiak je za klasifikačné obdobie hodnotený známkou:

 

výborný                      100 - 90% bodov

chválitebný                89,9 - 75% bodov 

dobrý                          74,9 - 50% bodov

dostatočný                  49,9 - 25% bodov

nedostatočný              ak získa menej ako 25% bodov z testov a pri ústnej odpovedi nepreukáže dostatočné vedomosti zo základného učiva.

 

Kritériá hodnotenia boli schválené na prvej predmetovej komisii v aktuálnom školskom roku.

Pri hodnotení bude použité bodové hodnotenie, ktoré bude pozostávať:

2 ústne odpovede : 10b – 4 body nové učivo

                                     6 bodov opakovanie

Praktické aktivity: 5 bodov

Písomné práce: 10-30 bodov

Bonusové body- pomôcky, dobrovoľné domáce úlohy

 

 

Geografia, Biológia, Chémia

 

Učiteľ priebežne hodnotí:

• sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka
• rôznymi druhmi skúšok:

písomné / po každom tematickom celku /: bodové hodnotenie so stupnicou

100%   -  90%       - 1

89,90%   -  75%    - 2

74,99%   -  50%    - 3

49,99%   -  25%    - 4

24,99%   -  0%      - 5

ústne: ústna odpoveď je hodnotená bodmi

praktické úlohy: projekty, prezentácie, praktické a laboratórne cvičenia a iné aktivity sú hodnotené bodmi

pomôcky: sú hodnotené bonusovými bodmi

 

Učitelia prírodovedných predmetov majú vo svojej kompetencii si určiť počet bodov za jednotlivé typy skúšok. Učiteľ kladne hodnotí aktivitu na hodinách, zapájanie sa do vyučovacieho procesu. Nezabúdať na seba hodnotenie a sebareflexiu. Negatívne je hodnotenie neplnenie si domácich úloh a povinností, zabúdanie pomôcok, vyrušovanie na vyučovaní.

chémia,  biológia , geografia:

• ťažisko vyučovania chémie je v praktickej činnosti, osvojovania si manuálnych

      zručností a v následnom spracovaní informácií

• laboratórne a praktické cvičenia z chémie a biológie  budú  hodnotené  za manuálne zručnosti a za obsahovú a formálnu stránku protokolu.
• v biológii je hodnotená nielen vedomostná časť, ale aj poznávacia – botanika, zoológia, geológia a ľudské telo
• v geografii je dôležité zameranie sa na prácu s atlasom, mapou, odbornou  literatúrou a tiež využitie IKT
• pri hodnotení sa v geografii sleduje nielen vedomosť, ale aj orientácia na mape
•  Harmonogram praktických cvičení z biológie a chémie je v plnej kompetencii vyučujúceho.
• V biológii a chémii sa budú používať pracovné zošity

 

 

 

Dejepis, Národné a regionálne dejiny

 

Pri  hodnotení výsledkov v tomto  predmete postupujeme v súlade s učebnými osnovami

a vzdelávacími štandardami:

a) celistvosť, presnosť a trvácnosť osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, pojmov,

zákonitostí a vzťahov, kvalita a rozsah získaných zručností vykonávať požadované

rozumové a motorické činnosti,

b) schopnosť uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri výklade spoločenských javov

a zákonitostí, ako aj pri riešení praktických úloh v každodennom živote,

c) schopnosť využívať skúsenosti a poznatky získané pri praktických činnostiach,

d) aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,

e) výstižnosť a jazyková správnosť ústneho a písomného prejavu,

f) schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastné stanovisko, kooperatívne riešiť problémy,

g) kvalita výsledkov činností a schopnosť samostatnej práce, schopnosť učiť sa učiť

a schopnosť spolupráce.

Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v tomto predmete klasifikujú bodmi:

 

Formy hodnotenia:

- ústne skúšanie (1x za polrok, maximálny počet bodov za odpoveď je 10b)

- písomné previerky po prebratí tematického celku

- referáty

 - projektové práce

 

Zážitkové formy, aktivita, schopnosť reagovať, zapájať sa do vyučovacieho procesu sa hodnotí  +1b, -1b

 

Projektové práce sú hodnotené podľa kritérií uvedených pri SJL.

 

Percentuálna úspešnosť (testy, písomné práce):

 

 

Kritériá, ktoré môžu ovplyvniť hodnotenie žiaka:                  

                                                       --   výsledky zo súťaží

• reprezentácia školy
• integrácia žiak

  

 

Cudzie jazyky: anglický jazyk

 

Metódy hodnotenia: ústne skúšanie, písomné skúšanie.

Prostriedky hodnotenia: ústna odpoveď, písomná odpoveď

Kritériá hodnotenia žiaka v cudzom jazyku:

Hodnotenie a klasifikácia v predmete cudzí jazyk sa uskutočňuje bodovým hodnotením a sleduje základné všeobecné, sociolingvistické a komunikačné kompetencie, ktoré sa prejavujú vo využívaní základných komunikačných zručností: čítanie, písanie, počúvanie, samostatný ústny prejav a konverzácie. Pri hodnotení v predmete cudzí jazyk sa berú do úvahy tieto aspekty: obsahová primeranosť, plynulosť vyjadrovania, jazyková správnosť a štruktúra odpovede.

 

Hodnotenie žiaka zahŕňa nasledovné formy a metódy overovania požiadaviek na jeho vedomosti a zručnosti:

-písomné – didaktický test (spolu 40 bodov a zahŕňa posluch, čítanie s porozumením, gramatiku a slovnú zásobu, konverzačné frázy), projektová práca (5 bodov), bleskovky (10 bodov) a domáca príprava (1 bod)

-ústne – rozhovor, situačný rozhovor, opis obrázka, čítanie textu s porozumením (5 bodov) a prémia (1 bod, ktorý získava žiak na vyučovacej hodine za aktívnu prácu či riešenie situácie na hodine, taktiež za účasť na súťažiach).

 

Výsledná klasifikácia žiaka v predmete cudzí jazyk za klasifikačné obdobie sa určí na základe celkového dosiahnutého počtu bodov v príslušnom klasifikačnom období a zahŕňa:

-sumatívne hodnotenie – odvíja sa od miery zvládnutia základného učiva definovaného v

obsahovom a výkonom štandarde

-formatívne hodnotenie – preveruje schopnosť žiaka uplatňovať získané vedomosti a

zručnosti pri riešení konkrétnych úloh

-účasť v súťažiach v rámci predmetu

-schopnosť komunikácie a spolupráce pri riešení úloh v skupine

-pripravenosť na hodinu

 

Ak žiak nebude prítomný počas testovania či preverovania písomnou formou, umožní sa mu napísať ho v náhradnom termíne. Žiak sa nemôže vyhnúť písomnému ani ústnemu hodnoteniu z daného učiva.

 

Hodnotenie písomného skúšania žiaka

Jednotlivé formy písomného skúšania slúžia na overenie osvojených vedomostí a zručností

žiaka, pričom sa vychádza zo stanovených vzdelávacích výstupov v témach jednotlivých tematických celkov. Jednotlivé úlohy v testoch, previerkach zo slovnej zásoby a písomných prácach sa bodujú a následne percentuálne vyhodnocujú.  Žiak je hodnotený podľa nasledovnej škály:

 

Hodnotenie:

Výborný (1)               100% - 90%

Chválitebný (2)          89,99% - 75%

Dobrý (3)                   74,99% - 50%

Dostatočný (4)           49,99% - 25%

Nedostatočný (5)       24,99% - 0% 

 

Didaktický test

V didaktickom teste je možné získať  15 bodov (3.-4.ročník) a 40 bodov (5.-9. Ročník). Didaktický test sa píše za každým prebratým celkom - lekciou. Zahŕňa v sebe posluch, čítanie s porozumením, gramatiku a slovnú zásobu, konverzačné frázy.

 

Projektová práca

V projektovej práci je možné získať 5 bodov a hodnotia sa nasledujúce oblasti:

- úprava (písomná, grafická - kreativita, vynaložené úsilie a zreteľnosť)

- lingvistická správnosť (morfológia, syntax, lexikológia, pravopis)

- prezentácia

- dodržanie termínu odovzdania

 

Bleskovka

V bleskovke je možné dosiahnuť 10 bodov. Preveruje pripravenosť žiakov na hodinu v oblastiach slovnej zásoby a zvládnutia gramatiky vo forme krátkych päťminútoviek.

Občianska náuka

V tomto predmete sa prelínajú vzdelávacie aktivity s zážitkovými formami, hodnotíme bodmi:

 –   písomné previerky po prebratí tematického  celku

-    projekty

-    ústne skúšanie (1x za polrok, maximálny počet bodov za odpoveď je 10b)
 

Zážitkové formy, aktivita, schopnosť reagovať, zapájať sa do vyučovacieho procesu sa hodnotí  +1b, -1b

 

Projektové práce sú hodnotené podľa kritérií uvedených pri SJL.

Percentuálna úspešnosť (testy, písomné práce):

 

 

 

 

Informatika

 

Metódy hodnotenia: praktické + písomné skúšanie

Prostriedky hodnotenia: známky

Forma skúšania:

samostatná práca s počítačom podľa zadania

test

projekt a jeho prezentovanie

aktivita (školská alebo domáca)

aktívny prístup vo vyučovaní

oboznámenie so zaujímavosťou z oblasti informatiky

referát a jeho obhajoba

 

Žiak je za klasifikačné obdobie hodnotený známkou:

 

výborný                      100 - 90%

chválitebný                89,9 - 75% 

dobrý                          74,9 - 50%

dostatočný                  49,9 - 25%

nedostatočný              ak získa menej ako 25%

 

 

Výtvarná výchova

 

          Špecifikom výchovy prostredníctvom výtvarných činností a výtvarného vyjadrovania je, že sa v rámci jej procesu očakáva vlastný prístup žiaka k aplikácii techník, nástrojových a koordinačných zručností, ale najmä v oblasti vytvárania svojich osobných reprezentácií skutočnosti (obrazov, objektov, priestorových riešení, akčných a procesuálnych vyjadrení svojej fantázie, predstáv a reality vonkajšieho sveta).

      Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj. Tu  učiteľ berie ohľad na jeho schopnosti, nadanie, ambície a vkus. Pri hodnotení žiaka má prednosť porovnávanie jeho výkonu s jeho predchádzajúcimi výkonmi  Nehodnotíme  len výsledok činnosti (vytvorený artefakt), ale celý proces a prístup žiaka v rámci tvorivého procesu.

 

Formy hodnotenia:

Ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, v ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú spätnú väzbu o rôznych aspektoch jeho činnosti Túto formu kombinujeme aj so sebahodnotením žiaka.

Používame aj škálovanie  formou známok, porovnateľné so známkovaním, aké sa používa na iných predmetoch vyučovaných na škole.

           

V ročníkoch 5. až 9.  hodnotíme škálou od 1 do 5.

1 – výborný

2 – chválitebný

3 – dobrý

4 – dostatočný

5 – nedostatočný

Neznámkujeme každú prácu a každý výkon žiaka. Je na voľbe učiteľa, ktoré úlohy bude hodnotiť, aby poskytli žiakovi i prostrediu dostatočný obraz o jeho kvalitách a vývoji.

 

Stupeň hodnotenia:

výborný ( dosiahol veľmi dobré výsledky )

Žiak spĺňa kritériá  na vynikajúcej úrovni:

● žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu,

● žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spolupráca, individualita) v oblasti vizuálnej kultúry,

● žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových kompetencií na vynikajúcej úrovni,

● žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcií,

● žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich výsledky,

● žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerané edukačným úlohám (v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch nástrojoch, základných technikách a druhoch vizuálnych umení; v sekundárnom vzdelávaní o štýloch, ťažiskových obdobiach, nosných umelcoch a médiách),

● žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom, názorom a vkusu iných,

● žiak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam.

chválitebný   ( dosiahol dobré výsledky )

Žiak v podstate spĺňa kritériá 1. stupňa hodnotenia, ale je menej samostatný, iniciatívny a   tvorivý.

dobrý  (dosiahol uspokojivé výsledky )

Žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom.

dostatočný  (dosiahol neuspokojivé výsledky )

Žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu,

s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach.

nedostatočný

Žiak nespĺňa kritériá, nemá záujem o výtvarné aktivity, neguje vyučovací proces.

Neodporúčame používať stupeň nedostatočný v celkovom hodnotení žiaka; v čiastkovom hodnotení  len vo výnimočných prípadoch (napr. zámerné negovanie vyučovacieho procesu)

 

Technika

 

Metódy hodnotenia: praktické + ústne skúšanie

Prostriedky hodnotenia: známky

Forma skúšania:

samostatná práca

práca s knihou

projekt a jeho prezentovanie

aktivita (školská alebo domáca)

aktívny prístup vo vyučovaní

oboznámenie so zaujímavosťou z oblasti techniky

 

Žiak je za klasifikačné obdobie hodnotený známkou:

 

výborný               100 - 90%

chválitebný                     89,9 - 75% 

dobrý                               74,9 - 50%

dostatočný                      49,9 - 25%

nedostatočný                   ak získa menej ako 25%

 

 

Regionálna výchova

 

     Hodnotenie  predmetu regionálna výchova je porovnateľné s hodnoteniami iných vyučovacích či výchovných predmetov. Je interdisciplinárnym predmetom, využíva prvky už existujúcich predmetov - dejepis, biológia, geografia, výtvarná výchova, hudobná výchova, občianska náuka. 

     Hodnotenie má   motivačný charakter. Pri  hodnotení výsledkov v tomto  predmete postupujeme v súlade s učebnými osnovami a vzdelávacími štandardami:

a) celistvosť, presnosť a trvácnosť osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, pojmov, zákonitostí a vzťahov, kvalita a rozsah získaných zručností vykonávať požadované rozumové a motorické činnosti,

b) schopnosť uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri výklade spoločenských javov a zákonitostí, ako aj pri riešení praktických úloh v každodennom živote,

c) schopnosť využívať skúsenosti a poznatky získané pri praktických činnostiach,

d) aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,

e) výstižnosť a jazyková správnosť ústneho a písomného prejavu,

f) schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastné stanovisko, kooperatívne riešiť problémy,

g) kvalita výsledkov činností a schopnosť samostatnej práce, schopnosť učiť sa učiť a schopnosť spolupráce.

 

• Formy hodnotenia:
• -ústne skúšanie
• -prezentácie, projekty, referáty ( erb rodiny, archaizmy, osobnosť Oravy)

 

 

Pri hodnotení učiteľ prihliada viac na vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a predpoklady ako na výsledky žiaka. Rešpektuje individuálne danosti, prípadne znevýhodnenia dané poruchami učenia a správania.

 

Formy hodnotenia:

Ťažisko spočíva v priebežnom ústnom hodnotení žiaka alebo skupiny žiakov. Učiteľ využíva najmä pochvalu, povzbudenie, podporuje tvorivosť, nadväzuje na pozitívne hodnoty vytvárané žiakmi a pomáha im ich rozvíjať, inšpiruje ich. Snaží sa citlivo usmerniť negatívne prejavy, aby výchovne vplýval na žiakov, pomáhal im rozlíšiť hodnotné prvky od menej hodnotných. Úprimný tvorivý prejav žiakov učiteľ skôr hodnotí vo forme spätnej väzby o rôznych aspektoch jeho činnosti, nie priamo známkou. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky alebo zdôvodniť svoj prístup. Učiteľ príležitostne kombinuje túto formu hodnotenia aj so sebahodnotením žiaka.

Priamo známkou hodnotí učiteľ výstupné produkty, na ktorých sa cieľavedome pracovalo (s jeho usmerňovaním počas tvorivého procesu). Známka má viac motivačný ako posudkový charakter. Pri výkone sa nehodnotia prvky, ktoré neboli vopred stanovené ako určujúce.

 

Stupne hodnotenia pri ukončení polroka alebo školského roka:

 

1 - výborný

2 - chválitebný

3 - dobrý

4 - dostatočný

5 -nedostatočný

 

Výborný

• žiak je iniciatívny a tvorivý  v dramatickom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu,
• dokáže vyjadriť veku primerané postoje (názor, spolupráca, individualita) v tejto oblasti kultúry,
• ovláda rečové a pohybové zručnosti na primeranej úrovni,
• preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcií,

• žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom a názorom iných,
•  žiak zrealizoval činnosť primerane svojmu veku a schopnostiam.

Chválitebný

• žiak pracuje ale bez iniciatívy, minimálne

Dobrý

• žiak nemá záujem o činnosti, nepracuje

 

Stupne dostatočný a nedostatočný na konci hodnotiaceho obdobia neudeľujeme alebo len výnimočne.

 

 

 

Náboženská výchova

 

Hodnotenie  predmetu je špecifické, lebo v ňom nejde predovšetkým o vedomostnú úroveň a zvládnutie učiva, ale o výchovu  žiaka a jeho vnútornú formáciu.

Súčasťou vyučovacieho procesu je preto okrem nadobúdania poznatkov  vyjadrovanie názorov a ich konfrontácia  so všeobecne platnými morálnymi hodnotami vo svetle Božieho zjavenia, hodnotenie skutočností života, vytváranie úsudkov, odkrývanie tajomstiev a vytváranie priestoru pre ich pôsobenie, úžas nad nimi...

Hodnotenie má mať skôr  motivačný charakter. Viac-menej sa zužuje na niektoré výstupy, ktoré sú merateľné. V žiadnom prípade katechéta nehodnotí názor žiaka.

 

Katechéta do hodnotenia zahrňuje:

• Aktivitu na hodine a prístup žiaka k pracovným úlohám (schopnosť zapojiť sa do diskusie, vyjadriť svoj názor, zúčastniť sa na činnostiach počas hodiny, splnenie domácich úloh...)
• Úroveň vedomostí, pri ktorých sa vyžaduje, aby ich žiak vedel (sú vopred určené)

 

Formy hodnotenia:

Keďže ide o výchovný predmet, ťažisko spočíva v priebežnom (najmä ústnom) hodnotení žiaka: pochvala, ocenenie drobnou odmenou, povzbudenie, podporenie žiaduceho správania, napomenutie, vysvetľovanie nevhodných prejavov správania či postojov (v oblasti viery, mravov...).

 

V ročníkoch 5. až 9.  hodnotíme škálou od 1 do 5.

1 – výborný

2 – chválitebný

3 – dobrý

4 – dostatočný

5 – nedostatočný

 

Priebežné známkovanie sa používa pri kontrolovaní, ako žiaci vypracovali zadané úlohy (doma, v škole), pri stanovených poznatkoch a vedomostiach, ktoré je potrebné si osvojiť (napr. Desatoro, zákon lásky, skutky telesného a duchovného milosrdenstva...)

 

 

Telesná a športová výchova

 

 

Hodnotenie žiakov ako nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu má motivačnú, informačnú, komparatívnu a korekčnú funkciu. Hodnotenie sa považuje za akt objektívnej spätnej väzby, motivačný   a výchovný prostriedok, ako aj prostriedok pozitívneho podporovania zdravého seba obrazu žiaka.

     Pri hodnotení, priebežnej i súhrnnej klasifikácie, sa uplatňuje primeraná náročnosť a pedagogický takt voči žiakovi, jeho výkony sa hodnotia komplexne, berie sa do úvahy vynaložené úsilie žiaka a v plnej miere sa rešpektujú jeho ľudské práva. Je na voľbe učiteľa, ktoré výkony, resp. úlohy bude hodnotiť, aby poskytol žiakovi i prostrediu dostatočný obraz o jeho kvalitách a vývoji.

Forma hodnotenia:

• hodnotenie známkou,
• slovné hodnotenie na základe pozorovania.

Pri klasifikácií výsledkov sa v telesnej výchove v súlade s požiadavkami vzdelávacieho programu, učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:

• aktívny vzťah k predmetu,
• využívanie osobných predpokladov,
• záujem a snaha o zlepšovanie telesnej a duševnej zdatnosti,
• schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.

 

Klasifikujú sa podľa uvedených kritérií:

Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, samostatný,  využíva naplno svoje predpoklady. Pri riešení praktických úloh využíva naplno preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. Má záujem a snahu o neustále zlepšovanie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť a obhájiť svoj vlastný názor.

Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady.  Pri riešení praktických úloh využíva menšiu mieru preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. Prejavuje snahu zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Vie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť svoj vlastný názor.

Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení praktických úloh preukazuje nízku mieru autentickosti, kreativity a originality. Jeho zručnosti sú obmedzené a s problémami aplikuje súvislosti. Menej sa snaží zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Ťažšie zaujíma postoj k požadovaným záležitostiam a s problémami vyjadruje svoj vlastný názor.

Stupňom 4 –  dostatočný sa žiak klasifikuje, ak je na vyučovacích hodinách pasívny,  nespolupracuje. Pri riešení úloh neprejavuje autentickosť, kreativitu a originalitu. Jeho vedomosti a zručnosti sú veľmi obmedzené, nedokáže aplikovať súvislosti. Prejavuje veľmi nízku snahu o zlepšenie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Nevie záujem postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 4 – dostatočný sa udeľuje výnimočne.

Stupňom 5 – nedostatoční sa žiak klasifikuje, ak proklamatívne ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Nesnaží sa zlepšiť svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Odmieta zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor.

Stupeň 5 – nedostatočný sa udeľuje celkom výnimočne

 

 

Hudobná výchova

 

Hodnotenie žiakov v predmete ako nevyhnutná súčasť výchovno - vzdelávacieho procesu ma motivačnú, komparatívnu a korekčnú funkciu. Charakter hudobnej výchovy vyžaduje hodnotiť postoj žiaka k hudbe, jeho formujúce sa názory na svet, ktorý ho obklopuje, jeho estetické úsudky, snahu vzdelávať sa v hudbe a zlepšovať svoje hudobne prejavy. Hodnotenie sťažuje skutočnosť, že kvalita hudobných činností je vo veľkej miere viazaná na vrodene a dedičné potencie. Dôležitá je motivačná funkcia hodnotenia a to najmä pri menej nadaných žiakoch. Berieme do úvahy danosti, snahu a záujem o hudbu a hudobnú výchovu, až potom úroveň hudobných činností a vedomosti.

 

    Formy hodnotenia:                                                                                                                                                                          

 V ročníkoch 5 až 9 hodnotíme skalou od 1 do5.

1- výborný

2- chválitebný

3- dobrý

4- dostatočný

5- nedostatočný

 

Kritériá hodnotenia:

-záujem o hudobne činností a hudobne umenie

-schopnosť spolupracovať pri kolektívnych prejavoch a úlohách

-schopnosť posúdiť svoj výkon a výkon spolužiakov

-schopnosť tvoriť referáty

-hra a tvorba jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských hud. nástrojoch

-čistý spev na základe svojich dispozícii, rytmicky presne

-orientácia v grafickom zázname jednohlasnej melódie

-orientácia v znejúcej hudbe

-pochopenie veku primeraných hudobných diel

-vedomosti z oblasti hud.  kultúry a prvkov hud. náuky

-poznanie slovenských folklórnych regiónov

-poznanie mien najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných skladateľov, ich diela

-poznanie mien významných slovenských hudobných skladateľov a spevákov modernej populárnej hudby 

 

Stupeň hodnotenia

Výborný -žiak spĺňa kritériá na vynikajúcej úrovni

Chválitebný- žiak spĺňa kritériá, ale je menej samostatný, potrebuje pomoc učiteľa 

Dobrý- žiak realizuje úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť a tvorivosť

Dostatočný- žiak realizuje úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu  

Nedostatočný- žiak nespĺňa kritériá (tento stupeň nepoužívame alebo len vo výnimočných prípadoch)