Ekorozprávka
Aj tento rok prebiehala na našej škole celoškolská literárna súťaž. Cieľom žiakov bolo vytvoriť ekorozprávku, pomocou ktorej si mali nielen oni, ale aj ich spolužiaci uvedomiť, aké dôležité je chrániť prírodu a prostredie, v ktorom žijú. Mnohí dokázali, že majú tvorivý potenciál i empatické schopnosti. Víťazi jednotlivých kategórií:
4. ročník
Próza:
- Zuzana Valeková, 4.A
- Viktória Šrobová, 4.A
- Filip Harmata, 4.A
5.-6. ročník
Poézia:
- Vanesa Bernátová, 5.A
- Lea Makanová, 6.B
Próza:
- Soňa Harmatová, 5.A
- Michaela Valeková, 5.A
- Michal Jančo, 5.A
7.-9. ročník
Poézia:
- Eliška Gibasová, 8.B
- Rebeka Magerčáková, 8.A
- Michal Šuriňák, 8.B
Próza:
- Bianka Kovalčíková, 8.A
- Nina Klimeková, 7.B
- Ivana Števeková, 9.A
Martin Ondroš, 7.A
Príroda
Príroda, taká krásna ,čistá,
tu potôčik, tu kŕdeľ lístia.
Ale zrazu vzduchom fľaša letí,
všade je už kopec smetí.
Ten potôčik, čo drahý nám bol ako zlato,
ten už nestojí, nestojí nám za to.
Tie stromy, čo dýchať nám pomáhajú,
tie pod rezom našich píl padajú.
Čerstvý vzduch a vôňa lesa,
množstvo zvierat, krása plesa.
Tomu bývalo tak pred pár rokmi,
vtedy neboli sme ešte plastovými otrokmi.
Neničme si prírodu, to čo najkrajšie máme,
v jej kráse ju zachovávajme.
Eliška Gibasová, 8.B
Studená
Hovorí sa, že na Orave dobre, na Orave zdravo. Je to skutočne tak? Možno to platilo voľakedy dávno. Teraz to už nie je ani zďaleka tak.
Volám sa Ivka a som sladkovodná rybka. Poviete si, že čo má taká ryba za život. Nič nerobí len si pláva, sem-tam si uloví niečo pod zub a v podstate celý jej život je len obrovská hra. Omyl! Veľký omyl, vážení ľudkovia. Možno niekedy pred 20-30 rokmi to skutočne bolo tak. Mamička mi často rozprávala, ako sa s kamarátkami rybkami hrali v potoku v Studenej. V teplých letných mesiacoch sa vyhadzovali nad hladinu potoka a s čľapotom dopadali späť do vody. To bola zábava, kto sa vyhodil najvyššie vyhrával. Horúce slniečko, krištáľovo čistá voda dodali všetkým rybkám v potoku ten pravý pocit domova. Áno domova, domova v čistej a priezračnej vodičke, v zuberskej Studenej. Aj otecko mi často opisoval ako chodili pozorovať mladé rybky a predvádzali pred nimi všelijaké figliarske kúsky, len aby sa im zapáčili. Takí to boli loptoši. Nejeden rybár krútil hlavou nad tým, že i keď je pod čírou hladinou toľko rýb, nemôže uloviť žiadnu. Dnes je život rýb omnoho ťažší. Moji rodičia smeli plávať iba v Studenej, ďalej to už bolo prísne zakázané. My rybky dnešnej doby môžeme ísť kdekoľvek . Naši rodičia pri svojich hrách v čistých vlnách Studenej počuli ľudí ako si spievajú pieseň o vode. Je to už dávno, ale z rozprávania rodičov si pamätám pár slov tejto piesne : Pod Roháčom žijem, čistú vodu pijem. Predtým vraj pili ľudia vodu z potoka, keď boli smädní a voda bola pre nich darom. Prešlo pár rokov a z mojich rodičov sú už staré ryby a ja rybka Ivka som už veľká. Všeličo už o živote viem, ale to, že naša Studená už nie je krištáľovo čistá viem na 100%. A hneď vám aj poviem prečo. Zuza z dolného konca dediny namiesto toho, aby špinavé plienky vyhodila do koša, hodí ich na breh Studenej. Fero zo stredu dediny, všetko čo nepotreboval vyhodil pod vŕbu pri okraji potoka. Alena od pošty pozbierala staré haraburdy a hádajte, kde ich vyhodila. No presne tam, do Studenej. Do mojej rodnej vodičky!! Fuj, môže sa hanbiť. Peťo, čo býva pri Večierke minule vylial starý olej. A kde ho vylial? Áno, hádate správne. Rovno do Studenej. Že nám rybkám zničil domov mu vôbec nevadilo. Ešte aj kopol do vedra, čo niekto zabudol na brehu potoka, vraj nech si pláva. A takto by som mohla pokračovať ešte dlho. Jedného dňa som si však povedala dosť! Zavolala som si na pomoc kamarátky rybky z neďalekého potoka Blatná a vyhlásili sme boj za čistotu našich potokov a riek, stačilo ľudia! Vám v domoch tečie v kohútikoch čistá voda a tú našu nám ničíte. Je to spravodlivé? Čo majú piť naše deti? Tiež máte deti, dali by ste im piť takú špinavú vodu, ako ste znečistili nám ? Nedali !! Všetky ryby Blatnej a Studenej sa vo svojom úsilí pokúsili zachrániť čistotu vody. Celý víkend vyrábali pútače a umiestnili ich okolo potoka. Či naše úsilie prinesie ovocie, ukáže až čas. Život rybky nie je jednoduchý, musí dennodenne bojovať s ľudskou neohľaduplnosťou a lenivosťou. Človek je natoľko lenivý, že neváha rybkám zničiť ich domov. Volám sa rybka Ivka, ale to už o mne viete . Som hrdá na to, že som rybka zo Studenej a budem zo všetkých síl bojovať za krištáľovo čistú vodu vo svojej rodnej Studenej. Prosím porozprávajte môj príbeh každému, nech sa každý Zuberčan zamyslí nad slovami : POD ROHÁČOM ŽIJEM, ČISTÚ VODU PIJEM.
Bianka Kovalčíková, 8.A
Odpadková búrka
Bola raz jedna škola, ktorá sa volala ZŠ s MŠ Zuberec. Vládla jej kráľovná Čistota. Mala múdrych žiakov. Čím lepšie sa učili, tým viac jej žiaci zo susednej školy závideli. Tam vládol kráľ plechovka,ktorý by najradšej zaplnil zuberskú školu odpadkami a žiakmi, ktorí by sa vôbec neučili. Jedného dňapriletel poštový holub a priniesol kráľovnej Čistote list. Bol od kráľa plechovky. V liste vyhlásil škole Zuberec odpadkovú búrku. Kráľovná sa zľakla, pozrela zo školského okna a zhrozila sa. Všade vôkol boli samé smeti a odpadky, ešte aj vo vzduchu lietali. Zavolala svojich usilovných žiakov na pomoc.Všetci usilovne upratovali a triedili. Do večera to však nestihli a nazlostený kráľ Plechovka spustil ďalšiu ešte väčšiu odpadkovú búrku. Vtedy si bezradná kráľovná Čistota spomenula na dar od svojej matky. Bola to zázračná guľa. Kráľovná sa do nej zapozerala a v tom okamihu guľa praskla.Kráľ Plechovka a jeho žiaci odrazu stratili moc. Nastal veľký ruch a zhon. To zuberskí žiaci sa pustili do veľkého upratovania. Prišli im na pomoc aj ostatní obyvatelia Zuberca. Smetiarske autá poodvážali tony vriec odpadu. Okolie školy sa opäť zazelenalo. Kráľovná čistota bola rada, že všetko sa vrátilo do starých koľají . Žiaci sa naďalej usilovne učili a boli pyšní na svoju školu, pretože svojím čistým okolím jej nemohla konkurovať žiadna iná škola v blízkom okolí.
Soňa Harmatová, 5.A
Kam patrí Ruženka?
V jeden krásny slnečný deň sa vybrala Katka so svojou maminou na detské ihrisko.
Všade naokolo bolo veľa detí, ktoré sa smiali, šantili a niektoré si aj pospevovali. Katka sa rozhodla, že sa bude hrať v pieskovisku. Popri hraní sa osviežovala limonádou z plastovej fľaše. Po poslednom dúšku fľašu zahodila vedľa pieskoviska. Keď to zbadala jej mamička, pozrela na ňu prísnym pohľadom a povedala jej: „ Katka, zober fľašu a zahoď ju do koša! Smeti predsa na zem nepatria!“ Katka zahanbene zdvihla fľašu a odkráčala k neďalekým košom. Zrazu sa pred ňou objavilo niekoľko farebných nádob. Zelená nádoba, žltá, ba aj hnedá. „ Ale kde patrí táto fľaša?“ pomyslela si. Keďže jej obľúbená farba je zelená, vhodila fľašu do koša zelenej farby. Fľaša Ruženka spadla až na samé dno. Celá roztrasená otvorila oči a poobzerala sa naokolo. Pod ňou i vedľa nej ležalo mnoho ďalších prázdnych fliaš. Ruženka sa potešila, že nie je sama, ale zrazu ju niečo zarazilo. „Tie fľaše nevyzerajú ako ja,“ vzdychla si. „Kde som sa to ocitla?“ rozmýšľala nahlas. Vtom ju začula sklenená fľaša Žofka. Milo ju pozdravila a povedala jej, že sa dostala do zeleného koša, kde patria všetky sklenené fľaše. „Ale ja predsa nie som sklenená!“ zhíkla Ruženka. Zrazu sa v koši objavila ruka Katkinej mamy. Ruženku z koša vytiahla a povedala jej: „Katuška, zapamätaj si, plastové fľaše patria do žltého koša a tie sklenené do zeleného!“
Odvtedy si to Katka dobre pamätala a už nikdy sa jej nestalo, že by odpadky roztriedila nesprávne. Mamička jej tiež vysvetlila, že kôš hnedej farby je určený na kartón a tetrapaky, modrý zas na papier a čierny na komunálny odpad.
Je veľmi dôležité, aby sme sa naučili separovať odpad tak, ako Katka. Lebo ak budeme naďalej cestou zo školy značkovať chodníky odpadkami, vyvážať smeti na polia alebo ich hádzať do potokov, urobíme si z našej krásnej planéty jedno veľké smetisko. Skúsme už dnes hodiť papier, fľašu či šupku z banána tam, kam patrí. Potom bude naše životné prostredie oveľa krajšie a bude sa nám žiť lepšie.
Zuzana Valeková, 4.A
Vyčistime les
Zvieratká tie v lese smútia,
na odpadkoch spávať musia.
Ľudia im to zavinili,
keď prírodu znečistili.
Veveričku bolí bruško,
na vetvičke plače tíško.
Chcela spapať oriešok,
bol to z konzervy pliešok.
Zajko skočil na sklo z fľaše,
porezal si labku zase.
Srnka smeti preskočila,
kopýtko si poranila.
Pri jazierku žabka sedí,
na odpadky vôkol hľadí.
Rybky smutne pozerajú,
čo v tej vode všetko majú.
V jazierku je kopa smetí,
vyčistime to tu deti!
Samé plasty, tašky, fľašky,
pozbierajme tie odpadky.
Potom ich aj roztriedime,
úžitok tým urobíme.
Všetky smeti šup do vrecka,
neulievajte sa decká!
A keď z lesa odchádzame,
dobrý pocit všetci máme.
Na poriadok pozor dáme,
udržiavať ho vždy máme.
Teraz môžu žaby, rybky,
ponoriť sa až do hĺbky.
Zvieratká sa usmievajú,
les už vyčistený majú.
A tak všetky milé deti,
narozhadzujte viac smeti.
Poriadok si zachovajte
a úctu k živote majte! Vanesa Bernátová, 5.A
