Každý rok tvoria žiaci druhého stupňa literárne práce na rôzne témy. Tento školský rok sme zamerali tému celoškolskej literárnej súťaže na starých rodičov, pretože aj oni tvoria neodmysliteľnú súčasť ich života. Svoje pocity a zážitky pretvorili do písomnej podoby, a tak im vyjadrili svoju lásku, poďakovanie i vďaku. Víťazmi tohtoročnej celoškolskej súťaže sa stali nasledovní žiaci:
I. kategória 5. – 6. roč.:
1. Matúš Valek, 5.A
2. Michaela Juráňová, 5.A
3. Ema Valeková, 5.A a Sofia Hrubošová, 6.B
II. kategória 7. – 9. roč.:
1. Andrea Hulejová, 9.A
2. Filip Škerda, 7.A
3. Kamila Letošťáková, 9.A
Čo som sa naučila od babky a dedka
Život každého z nás sa skladá z mnohých dní, ktoré sú ako dieliky puzzlí, čo do seba zapadajú a vytvárajú nám obraz. Ja som si z nich vyskladala obraz mojich starkých, ktorý si ukrývam v pamäti ako poklad do konca. A teraz o to viac, keďže sa moja starká zmenila na hviezdu a pozerá sa na nás z mäkučkého obláčika, ako to hovorí moja mladšia sestra.
Moji starkí sú, boli a budú pre mňa veľkým vzorom. Starký je pre mňa vzorom čestnosti a pracovitosti. Vždy, keď prídem k nim, nájdem ho odmetať sneh, nosiť drevo, kosiť trávu, kopať v záhrade, či polievať kvety. Môj starký je človek, ktorý mi splnil všetko, čo mi na očiach videl. Nikdy nezabudnem na chvíle, keď sme spolu pochodili míle a zdolali všetky chotáre v okolí. Pamätám si, ako mi raz v zime naplnil vrece slamou a spúšťali sme sa na medziach za ich domom. Alebo ako sme kosili chodník a čistili miesto pri studničke, v ktorej vyviera voda, vraj dobrá na oči. Naučila som sa od neho, že všetko, čo človek má, získa svojou čestnou prácou. Starká bola pre mňa zas vzorom láskavosti, obetavosti a šikovnosti. Vedela štrikovať, háčkovať, vyšívať. Nebolo veci, ktorú by nevedela urobiť. Naučila ma krížikovú výšivku, s ktorou som si vyšila prvé písmeno z môjho mena. Každú nedeľu piekla buchty s tvarohom alebo jablkami, ktoré rozvoniavali celým domom. Naučila ma piecť ten najlepší jablkový koláč, ktorý nenájdete v žiadnej cukrárni. Pamätám si, ako mi čítala rozprávky, učila ma riekanky a spievali sme detské pesničky od „Kukulienky...,“ až po „Pec nám spadla...“ Obetovala mi to najcennejšie v živote, všetok svoj čas. Nikdy mi nepovedala, nie, nedá sa, neviem... Zahrňovala ma svojou láskavosťou, a preto viem, že je v nebi. Veď už tu bola anjelom, ktorý chodil po zemi. Starkí sú pre nás veľkým darom, ktorý sme dostali do vienka a nie každý má to šťastie, preto by sme si ich mali vážiť a užívať si každú chvíľu, kým sú ešte s nami.
Na záver by som už len spomenula slová jednej piesne, ktoré mi pripomínajú mojich starkých: „Starký, starká, za všetko Vám ďakujeme a nikdy nezabudneme, že v žilách mám Vaše korene a krv, čo vo mne drieme, je korením tejto zeme...“
Andrea Hulejová, 9.A
Čo som sa naučil od babky a dedka?
Moje najkrajšie chvíle sú určite prežité v Habovke. Tu žijú moji starí rodičia. Chodievam k nim na prázdniny a cez víkendy na prespávačku.
Pamätám si, ako sa starká starala o babku – jej mamu. Raňajky, večere, obedy, starostlivosť o chorého človeka od ráno do večera a popritom jej práca v domácnosti a hostí mi utkvela v spomienkach. Starkina obeta pre druhých, bez jediného slova sťažovania sa mi stala veľkým príkladom. A ešte si našla čas aj na nás vnúčatá.
Moju starkú som nepočul zle rozprávať na niekoho. Vtedy opustí miestnosť. Nerozpráva nikdy veľa a zbytočne. Povie málo, ale len to dôležité. Jej láska sa prejavuje cez skutky.
Stará mama má naučila vážiť si prírodu a život. Ona miluje prírodu, vtáčiky a všetky zvieratá, aj pavúky. Každé mača, ktoré zamňaučí pred dverami kuchyne potajomky nakŕmi. Záhadne sa usmieva na prílet vrabcov a sýkoriek do kŕmidla, na ježka, ktorý každú jeseň nájde cestu do ich dvora. Ak ju niekto poprosí o pomoc, pomáha nezištne a nikdy za to nič nechce. Jej srdce dáva aj to posledné.
Starí otec mi často hovorí: „Nesprávaj sa k ľuďom tak, ako nechceš, aby sa oni správali k tebe.“ Starký ma učí, aby som nikdy neposudzoval ľudí, až kým sa nepozriem najprv na seba a svoje chyby. Opakuje: „Keď vidíš, že niekto potrebuje pomoc, nečakaj, kým ťa o ňu požiada, chyť sa činu.“ Napríklad, aby som pomohol starkej, keď niečo nesie z pivnice, alebo otcovi, keď kosí záhradu. Starký ma naučil už ako malého hrať šach. Je to naša najkrajšia spoločná zábava.
Od mojich starých rodičov som sa naučil mať záujem o šport, urobiť vianočný šalát, hrať sudoku, pripraviť si sám toasty, ale aj vedieť sa rozdeliť s posledným rezňom, alebo ho prenechať iným. Ďakujem Pánu Bohu, že ich mám.
Filip Škerda, 7.A
Čo ma naučili starí rodičia
Starí rodičia múdri a skúsení,
pri nich sa cítime stále ľúbení.
Na ich rady vždy sa sústredím,
rada k nim chodím a len tak si posedím.
Babka ma naučila koláčiky piecť
a hlavne od problému nikdy neutiecť.
Poobede krížovky lúštiť to bolo naše,
často mi vravela, že nemám chodiť okolo horúcej kaše.
Dala mi dar lásky, trpezlivosti a úprimnosti,
aj dôležitú vec – tešiť sa z maličkostí.
Dedko so srdcom otvoreným ako kniha,
ani neviem, ako by som sa mu za to zavďačila.
Učil ma o práci a vytrvalosti,
stáť si za svojím bez ohľadu na okolnosti.
Že veci, čo chcem, neprídu samy,
mám sa postaviť a ísť za svojimi snami.
Cestu mi ukázali
a veľmi veľa odovzdali.
S láskou žiť život, to je ich škola,
pri nich cítim to teplo domova.
Ich rady a príbehy sú neoceniteľné
a v mojom srdci nezabudnuteľné.
Som vďačná za všetko, čo ma naučili,
týmto ma na život dobre pripravili.
Kamila Letošťáková, 9.A
Čo som sa naučil od babky a dedka
Moji starí rodičia pre mňa znamenajú veľa. Hlavne starká Majka, ktorá sa o mňa od mala starala, pretože mamina išla do práce, keď som mal len 8 mesiacov. Mám ju veľmi rád a aj napriek tomu, že nebývame v jednom dome, často k nej prebehnem, pretože býva len „cez záhradu“.
Starká Majka je mama mojej maminy a jej najväčšou záľubou je lúštenie krížoviek. Pečie tie najlepšie koláče a pizzu. Vždy, keď som u nej na prázdninách, uvarí mi všetko, čo len chcem. Ja to trošku zneužívam a vždy si prajem rezeň a hranolky. Nikdy mi nič neprikazuje, ani ma nepoúča. Po večeroch hráme karty a pozeráme rozprávky. Chcel som ju naučiť aj šach, ale bolo to nad moje schopnosti. Počas dňa spolu chodíme na prechádzky po rôznych zákutiach lesa a to ma strašne baví. Prechádzame po lavičkách, preskakujeme potok po kameňoch a to je veľká zábava. Vždy sa na tieto dobrodružné jazdy veľmi teším. Keďže starká má zmysel pre humor, občas jej aj niečo vyvediem. Ona sa však nikdy nehnevá, vždy sa na tom zasmeje. Starká tiež pozná veľa byliniek, ktoré zbierame a ona ma učí, ako sa volajú a na čo sa používajú. Popri tom mi rozpráva, ako ľudia niekedy žili a o koľko to mali ťažšie ako my. Čaj si varili iba z takýchto byliniek, primiešavali si ich aj do jedla a priať si nejaký rezeň a hranolky bolo vtedy nemožné. Deti nemali sladkosti ani ovocie každý deň a o hračkách od výmyslu sveta mohli iba snívať. Hrali sa iba s tým, čo si našli vo dvore alebo v lese. Samozrejme, ak na to mali čas, pretože museli pomáhať na poli a v domácnosti.
Mám rád mojich starkých, sú múdri a skúsení, pretože si toho v živote už prežili veľa. Od starkej som sa naučil, že musím byť trpezlivý a pracovitý, iba tak môžem v živote niečo dosiahnuť. Zároveň si mám vážiť veci, ktoré naša generácia berie ako samozrejmosť.
Matúš Valek, 5.A
Čo som sa naučila od mojich starkých
V detstve som sa naučila mnohé od mojich starých rodičov. Nielen zručnosti, ale aj hodnoty, ktoré mi dodnes formujú charakter. Od milovanej starkej som zdedila umenie kresliť, ktoré mi otvorilo brány kreativity. Jej ruky viedli moje prvé krôčiky na papieri a každý ťah ceruzky nesie v sebe kúzlo spomienok. Starká mi odkryla tajomstvá v kuchyni. Do každej múky pridala štipku svojho srdca a naučila ma tajomstvá dokonalých koláčov. V detstve sme si často spievali pesničky, ktoré si pamätám dodnes. Sú to spomienky, ktoré ma sprevádzajú a tvarujú so mňa človeka s láskavým srdcom.
Od starkého som síce neprijala konkrétnu zručnosť, ale vzácny dar správania sa. Jeho tiché gestá dobra, jeho neochvejná láskavosť, to sú hodnoty, ktoré mi vštepil do srdca. Jeho mlčanie v sebe nieslo múdrosť a hlbokú úctu k druhým.
Z týchto dvoch svetov som čerpala silu a múdrosť, aby som sa stala tým, kým som dnes. V ich príbehu sa prelína krása umenia a hlboká morálna sila. Ich odkaz žije vo mne. So srdcom naplneným múdrosťou pokračujem v ceste životom, zanechávajúc za sebou stopy lásky, umenia a hodnôt, ktoré som zdedila od mojich starých rodičov.
Miška Juráňová, 5.A
Čo som sa naučila od babky a dedka
Starí rodičia sú ako Google, do ktorého napíšete vašu sťažnosť a oni vám poskytnú desiatky múdrosti, ktoré sú hodné Oskarovej ceny. A presne takéto momenty sú najsilnejšími momentami v našich životoch. O jeden taký sa s vami podelím.
Je teplý júnový deň, so starkou sedíme u nej na záhrade. Pomaly sa hojdáme na jej snáď storočnej hojdačke a ja v duchu obdivujem jej cit pre pestovanie kvietkov. Toľko druhov krásnych kvietkov, ktoré vyzerajú tak „živo“, by ste nikde inde nenašli. Je jún a to znamená, že škola si dala závod o najviac napísaných testov v mesiaci. Sme ešte deti, nemali by nás tak traumatizovať, lebo nedorobíme ani povinnú desaťročnú dochádzku. Som naozaj v strese, lebo chcem všetko zvládnuť na jednotky, nech môžem potom zahviezdiť pred sestrami. Plus, aby toho nebolo málo, blíži sa koncoročný koncert, na ktorý som cvičila presne 0,0 minúty a to najhoršie, Betka si kúpila rovnaké šaty, aké som si chcela obliecť na záver roka… So všetkými problémami sa zdôverujem starkej, lebo tá ma najviac chápe. Alebo aspoň sa tvári, ale aj to sa počíta. Keď dokončím svoj zoznam sťažností, starká sa na mňa pozrie pohľadom, vďaka ktorému viete, že tvrdo dume.
Po chvíľke ticha, kedy aspoň porozmýšľam, či som na nič nezabudla, sa s úsmevom oprie o operadlo a spustí: „Emka, teraz ma pozorne počúvaj! Žilo raz jedno dievča, volala sa Lenka. Bolo to najsmutnejšie a najnešťastnejšie dievča, aké si mohla stretnúť. Rozhodla sa, že keď nemôže byť šťastná ona, nebude nikto. Preto, keď videla napríklad dieťa s balónom, nenápadne ho praskla a podobne. Raz si jej zlý čin všimol starý ujo, ktorý sedel a čakal na svoju vnučku. Zavolal si Lenku k sebe a opýtal sa jej, prečo to spravila. Ona mu nevrlo odvetila, že keď jej šťastena nedopraje ani kúsok šťastia v živote, ona urobí to isté ľuďom okolo nej. Starý pán sa na chvíľu zamyslel a potom jej povedal: „Trošku si ťa preskúšam. Koľko je 5+5?“ Lenka mu so zdvihnutým obočím odpovie, že 10. „A koľko je 7+3?“ „10“ „8+2?“ „10“ „Správne. Vieš, čo som ti tým chcel povedať?“ opýta sa Lenky. „Že viem matematiku?“ stále mrzuto odpovie Lenka. „Nie, ukázal som ti tri spôsoby ako dosiahnuť 10. Takže, nemyslíš si, že aj ty tú svoju desiatku, alebo rovnosť šťastia u ľudí môžeš dosiahnuť aj inak? Napríklad nájdením niečoho, čo ťa robí šťastnou? Mňa šťastným robí rodina, preto sa teraz idem stretnúť so svojou vnučkou." Lenka sklopí oči, lebo odpoveď pozná. Bola, napríklad, keď sme sa s kamarátkou obliekli do šiat jej maminy. Cítili sme sa ako dospeláčky. Veľmi sme sa smiali. Potom sme sa ale veľmi pohádali, lebo som si chcela vziať tie krajšie a ona sa na mňa urazila a už sa nebavíme. Ujo jej odpovie: „Tak myslím, že je najlepší čas zájsť za kamarátkou a ospravedlniť sa jej. Ja už musím ísť." Lenka sa rozhodla, že ho poslúchne a pôjde za jej kamarátkou. Tá sa jej tiež ospravedlnila a Lenka sa po dlhej dobe cítila opäť šťastná…
„Dobre starká, pochopila som, že je mnoho ciest ako vyriešiť svoje problémy.“ Rada, ktorú som ti chcela hlavne odovzdať, znie, že vždy všetko nakoniec dobre dopadne a ak to dobre nedopadlo, tak to ešte nie je koniec… Myslíte si, že jej za každú múdrosť cinknú na účte nejaké peniaze? Lebo v tom prípade je starká tajná milionárka.
Ema Valeková, 5.A
Čo som sa naučila od babky a dedka
Keď prídem k starkým na prázdniny,
ihneď pustím sa do driny.
Veď starkí ma chcú naučiť,
ako sa v domácnosti zaučiť.
Starká ma už ťahá,
poď ty, moja drahá!
Naučím ťa piecť,
periny navliecť.
Kuchyňa je miesto pre žienky,
všetkým sa zbiehajú slinky.
Napiecť dobré koláče,
nech sú plné pekáče.
A starký už kráča ku mne,
poď mi zahrať na gitare!
Tuto chyť si akord cé,
hneď sa pusti do práce.
Tak ja striedam akordy,
starký skáče od radosti.
Ešte zahraj Elán,
potom ťa už nechám!
Mojich starkých ľúbim,
toto im navždy sľúbim.
Chcem byť ako vy,
dobrí a poctiví!
Sofia Hrubošová, 6.B