Novinky

Žiaci 5.A uvádzajú projekt v anglickom jazyku o vyučovaní sa na našej škole. 

Stredajšie ráno v škole bolo plné napätia. Po príchode žiakov do školy s napätím a povzbudzovaním sledovali priamy prenos z preteku v slalome našej lyžiarky  Petry Vlhovej na ZOH 2022 v Pekingu. 

Radosť z jej víťazstva bola odmenená veľkou radosťou a obrovským potleskom. Gratulujeme.

Jedným z tematických celkov vyučovania literatúry je aj tematika denníka, preto dostali žiaci za úlohu zveriť svojmu denníčku problémy, starosti, obavy, úzkosti a iné starosti, ktoré ich trápia v neľahkom období dospievania. Pretože ich písali anonymne, vyberáme z nich len útržky. Mnohé z nich možno trápia aj mnohých z vás, a preto sa netrápte, nie ste s nimi sami a držte sa výroku: „Po nečase čas býva.“ Každý problém, ktorý vás trápi, sa časom vyrieši alebo sa naň budete pozerať aspoň trošku optimistickejšími očami:

- Je ťažké byť obyčajným „ puberťákom“. Dnešná doba je pre mladých ľudí v tomto smere veľmi náročná, lebo musia „kráčať s davom.“ Ak sa niekto pokúsi byť jedinečný, hneď je za to „zhejtovaný.“ Ak napríklad niekto počúva hudbu, ktorú iní nepoznajú, hneď je trápny, ak sa neoblečie podľa najnovšej módy, je bez štýlu a staromódny, ak si sadne v kostole dopredu a nie dozadu, ako ostatní, vraví sa o ňom, že je mamin miláčik, ak niekto chodí spať o 10 hodine a nie nad ránom, je decko, ak niekto v 16-tich nepije, nefajčí, nedroguje, nie je vyspelý.

- Vadí mi, že sa stále hádam s rodičmi. Oni nechápu, aké ťažké je byť stále silná. Nedokážu si uvedomiť, že mi každým nevhodným slovom ubližujú. Tie slová sú ako nože, ktoré sa mi čoraz hlbšie vrývajú do mozgu. Niekedy sa pristihnem pri tom, ako si predstavujem padanie z nejakej vysokej budovy. Desí ma fakt, že na to myslím, ale zväčša ma to uspokojí. Mám strach, že sklamem všetkých v tom, aký výkon vydám zo seba na monitorovacích testoch Nechcem viac počúvať, že ostatní sú lepší ako ja a že sa mám viac snažiť. Ten pocit, že ste sklamanie a nikto vás nechce, je hrozný. Občas mám chuť zbaliť kufre a a odletieť niekde, kde budem mať pokoj alebo povedať všetko ľuďom, pred ktorými sa rodičia tvária, že sme úžasná „rodinka.“

- Dnes som išiel po ulici a vedľa mňa prešla skupinka mladších žiakov, ktorí veľmi nadávali a ani sa neodzdravili. Keď som bol malý ja, rodičia ma učili, aby som sa druhým ľuďom zdravil a aby som sa správal slušne. Mladšej generácii sa všetko dovoľuje...tretiak vám spokojne zanadáva. Ja sa budem snažiť vychovať zo svojich detí slušných ľudí.

- Milý denníček! Ako dobre vieš, mám súrodencov a  hocikedy sa pohádame. V hádke sa niekedy povedia veci, ktoré vedia ublížiť. Keď sa to stane, mali by sme sa ospravedlniť. Veľakrát sa moji súrodenci neospravedlnili a mňa trápilo, čo mi povedali. Hlavou sa mi preháňali myšlienky: Mysleli to vážne? Prečo to povedali? Asi majú pravdu... Toto dokáže človeku veľmi ublížiť, začne sa uzatvárať do seba...Navonok sa usmieva, správa sa, akoby sa nič nestalo, no pritom to všetko v sebe dusí. Niektorí si začnú ubližovať na zdraví, myslia si, že im to pomôže, no situáciu to ešte zhorší. Ak si toto na niekom všimnete, skúste sa s ním porozprávať...

- Niekedy sa pristihnem pri tom, že sa usmievam, aj keď vlastne nie som šťastná. Nechcem druhých zaťažovať svojimi problémami, všetko držím v sebe. Občas to musím zo seba vypustiť, a preto sa rozplačem. Snažím sa byť silná a neplakať, ale niekedy mi slzy z očí začnú padať sami od seba. Zmenilo sa to odvtedy, ako nás zavreli doma. Niekedy sa mi zdá, že je toho na mňa trochu viac. Možno si poviete: „Puberťáci nič nerobia, iba sedia  za počítačmi a hrajú hlúpe hry.“ Moji rodičia mi zvykli hovoriť: „Puberta bude najkrajším období tvojho života, bude plná zážitkov, dobrodružstiev, nových priateľov, zábavy a šťastia.“ Nie je to pravda, pretože čím sme starší, tým musíme čeliť viacerým problémom, viac sa nenávidíme, a tým ešte viac rastie naša neistota a stres. Urobila by som hocičo, aby som sa mohla stať znovu dieťaťom, aby som nebola súdená za to, čo si obliekam, čo robím, čo poviem... Vždy ma učili byť silným dievčaťom. Neplakať a zaťať zuby, keď to bolí. Už ma hnevá ten falošný úsmev, ktorý stále nosím. Bojím sa ukázať, kým naozaj som. Hnevá ma, že musím byť stále silná a vždy všetko zvládnuť. Často sa strácam sama v sebe. Vadí mi, že sa často neviem rozhodnúť a stále spochybňujem všetko, čo robím. Stále sa sama seba na niečo pýtam. Vadí mi, že sa snažím vyrovnať tej on-line stupídnej dokonalosti a potom si to všetko vyčítam. Tak veľmi chcem byť sama sebou, ale už vlastne ani neviem, čo to znamená...

- Dnes som si viac ako inokedy uvedomila, že naša trieda nefunguje ako jeden celok. Sme poskupinkovaní a často sa stane, že niekto ostane sám. Je to veľká škoda. Áno, každý sme iný, každý máme svoju povahu, každému sa niečo páči viac, inému menej. No, o to je to krajšie, pestrejšie. Lepší pomôže slabšiemu, veselý poteší smutného, vravnejší porozpráva aj za tichého... A takto sa navzájom môžeme dopĺňať a pomáhať si. Veď aj štyria mušketieri boli každý iný, ale držali spolu: „Jeden za všetkých, všetci za jedného!“Dúfam, že sa to čoskoro zmení a aj my sa budeme držať tohto hesla. Všetko záleží na nás, len to musíme všetci v triede chcieť.

- Rodičia sa snažia zo mňa vychovať vzornú kresťanku. Hovoria, že podľa Biblie ma musia smerovať k Bohu. Niekedy sú však práve oni dôvodom, prečo nechcem byť taká ako oni. Keď sa modlíme, jediné, čo vidím na ich tvári, je smútok. Akoby ich viera vôbec nenapĺňala. Ktovie, možno sú len viac unavení, ustarostení. Tak strašne by som chcela ísť vlastnou cestou, preskúmať pôvod a zmysel života aj z iného pohľadu. Chcela by som im to povedať , ale budem musieť ešte chvíľu počkať. Napriek všetkému mám svojich rodičov rada a rešpektujem ich rozhodnutie pre náboženstvo a štýl života, len keby a oni moje rozhodnutia...

- Rozmýšľala som nad tým, ako nás,mladých, ovplyvňujú sociálne siete. Často sme na instagrame, tiktoku, snapchate a iných sociálnych sieťach len tak z nudy – márnime čas. Nechávame sa ovplyvňovať rôznymi ľuďmi. V dnešnej dobe je ťažké byť samým sebou, mať vlastný názor, mať svoje JA. Podliehame a veríme veciam, ktoré často ani nie sú pravdivé. Mladí už často nevedia, čo majú bez mobilu robiť. Namiesto toho, aby sme robili niečo užitočné, či už pre zdravie alebo hocičo iné, márnime čas pozeraním bezvýznamných tiktokov. Veľa ľudí na sociálnych sieťach ani nie sú real – pridávajú na svoje profily fotky iných ľudí a tvária sa, že sú to oni. Nevieme, čomu máme veriť a čomu nie. Sociálne siete ale nemusia byť len stratou času, dá sa z nich aj veľa naučiť. Sú tam profily, ktoré učia, ako správne a užitočne zarobiť peniaze, profily s radami do života, profily, ktoré motivujú ľudí robiť to, čo už dlho odkladali. Mali by sme prestať sledovať profily, na ktorých iba márnime čas a nahradiť ich profilmi, ktoré nám niečo dajú a naučia nás užitočné veci...

- Často ma mrzí, ako sa mladí ľudia k sebe správajú a navzájom sa urážajú. Hľadajú si k tomu rôzne bizarné dôvody – farba pleti, výzor, postava a podobné povrchné nepodstatnosti. Ja sa snažím nesúdiť človeka podľa výzoru alebo značkového oblečenia. Pokiaľ nám človek neubližuje, nemáme právo ubližovať ani my jemu. Uvedomila som si, že ľudia, ktorí často súdia iných ľudí, sú nevyrovnaní a paradoxne nemajú problém s vami , ale hlavne sami so sebou. Preto, ak sa vám niekedy budú vysmievať za čokoľvek týkajúce sa vzhľadu, spomeňte si na to, že na tom vôbec nezáleží. Jediné, na čom záleží, je to, aby ste boli spokojní so svojou tvárou, svojím úsmevom, svojou postavou... pretože to je to najhlavnejšie.

- Raz za čas mám také dni, kedy si pripadám nadmerne tučná a snažím sa extrémne schudnúť. Veľakrát kvôli tomu obmedzujem svoj jedálniček, až niekedy nemám vôbec chuť do jedla. Snažím sa to brať s nadhľadom, no pravdu povediac, občas si aj poplačem. Po pár dňoch sa z toho dostanem, no zvyčajne sa ten pocit vráti. Minule som na sociálnych sieťach narazila na super dievčinu. Na sieťach vysvetľuje, aké je dôležité byť sám so sebou spokojný. Ľuďom dáva rady, ako zdravo žiť a budovať sebalásku. Vďaka nej už dnes viem, že aj keď štíhlu postavu nemám, to najdôležitejšie je zdravie!

- Trápi ma, lebo neviem, či mi všetky kamarátky odpustili. Určite som niektorej z nich ublížila slovami tak, že som ich trochu ohovárala a veľmi to ľutujem. Už sa budem snažiť hovoriť o nich iba v dobrom a vyzdvihovať ich dobré stránky. Niektoré veci, ktoré ma trápia ,si nechám radšej pre seba, aj keď by mi bolo lepšie, keby som sa niekomu zdôverila, to viem. Raz za čas sa zdôverím môjmu psovi, lebo viem, že ten si to určite nechá len pre seba.

- Posledné dva roky sú veľmi zaujímavé, ale aj náročné. Zmenilo sa nielen kopu vecí, ale aj ľudí. Museli sme si zvyknúť na online školu, čo bolo niečo nové pre každého, ale dá sa to vydržať a zvládnuť. Počas poslednej karantény, tej skoro polročnej, som si všimla, že veľa kamarátov, ktorých poznám, sa zmenilo nielen výzorom, ale aj povahou. Dokázali si nájsť takých kamarátov, o ktorých by som povedala, že spolu neprehodia ani len slovo. Okrem toho je tu nová generácia, ktorá sa nedokáže pozdraviť a dokonca nadáva, a to nemá ani desať. Svet sa zmenil a s tým už asi nikto nič neurobí.

- Milý denníček! U nás doma je to stále horšie a horšie. Už sa nemôžem dočkať, kedy tá karanténa skončí. S rodinou si už lezieme na nervy a súrodenci sú takí hluční, že je to už na nevydržanie. Rodičia odo mňa stále niečo chcú a ja mám pocit, akoby som nemal na seba vôbec ani chvíľu času. Najradšej na celom dni mám to, keď sú rodičia v práci a súrodenci kdesi mimo domu. Vtedy mám konečne čas zatvoriť sa do izby a mať aspoň trochu pokoja. Najviac zo všetkého si prajem mať vlastnú izbu. So súrodencom je to na nevydržanie...

Dňa 11.11.2021 sa žiaci 8. a 9. ročníka zúčastnili periodického  celoslovenského testovania Komparo. 

Žiaci 8. ročníka boli testovaní z predmetov MAT, SJL, BIO, GEG a všeobecných študijných predpokladov.

Žiaci 9. ročníka z predmetov MAT a SJL ako príprava na Testovanie 9.

Spomedzi testovaných základných škôl a osemročných gymnázií v rámci Slovenska sa žiaci našej školy zaradili medzi 25% najúspešnejších škôl. 

GRATULUJEME !!!

Dejepis tvorí jednu časť zo vzdelávacej oblasti spoločenskovedných predmetov. Jeho hlavnou funkciou  je kultivovanie historického vedomia žiaka a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov a javov v  priestore a  čase, ktoré ovplyvnili vývoj spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Takto vedie žiakov k úcte k predkom, národu i úcte k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností a ľudí.

Významným prostriedkom okrem teoretického vyučovania v škole a odovzdávania poznatkov žiakom v hotovej podobe je aj  aplikovanie prístupov, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení

Jednou z aktivít je aj modelovanie pravekých obydlí a najstarších sídiel  našich predkov. Každoročne vznikajú úžasne prepracované stavby a modely a sú dôkazom toho, že dejepis je pre žiakov zaujímavý predmet.  Tohtoroční siedmaci a ich výtvory to potvrdzujú.

Pri príležitosti 20. výročia EDL Great Bake-Off sa žiaci 7. ročníka zapojili do súťaže o najkrajší zákusok a upiekli tortu. Európske centrum pre moderné jazyky Európy vybralo spomedzi viac ako 570 poslaných receptov 20, ktoré boli s fotografiou zaradené do knižnej publikácie, ktorá obsahuje recepty z celej Európy.  Sme hrdí, že krajinu Slovensko zastupuje recept na tortu, ktorý upiekli naši žiaci pod vedením pani učiteľky Gabiky Hrubošovej.

Celú knihu s receptami si môžete pozrieť tu:

Great bake Off recipe book.pdf

SRDEČNE ĎAKUJEME VŠETKÝM, KTORÍ HLASOVALI ZA NÁŠ PROJEKT

"Exteriérová učebňa komunitného bylinkového herbára“ v projektovej výzve Gesto pre mesto.

V žilinskom kraji sme sa umiestnili na krásnom 2.mieste s 1144 hlasmi. Finančnú podporu sme síce nezískali, ale teší nás ohromná podpora a zanietenie v hlasovaní, ktoré ste nám prejavili.

Po zimných prázdninách sa začne prezenčné vyučovanie všetkých žiakov základnej školy v pondelok 10. januára sa 2022. Od tohto termínu sa zároveň školy budú opäť riadiť Školským semaforom,  to zn. pri nástupe do školy 10.1.2022 a po každom prerušení dochádzky do školy v trvaní 3 a viac po sebe nasledujúcich dní (vrátane víkendov a sviatkov) rodič predkladá „Písomné vyhlásenie o bezpríznakovosti“ žiaka (vypĺňa sa elektronicky cez edupage). Žiak s príznakmi musí zostať doma. Pokiaľ rodič nevie vylúčiť príznaky, kontaktuje detského lekára.

Rodičia, ktorí dostali cez školu testy, testujú svoje dieťa 2x týždenne a výsledok zaznamenávajú taktiež cez edupage.

Na školách budú zároveň podľa vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva povinné rúška. Prekrytie horných dýchacích ciest nie je povinné pre deti v materskej škole, osoby so závažnými poruchami autistického spektra, ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím. Preto zabezpečte žiakovi minimálne dve rúška na deň

(Umelecký opis)

Každé ročné obdobie má svoje čaro, ktoré v nás vyvoláva rôzne pocity. Pre mňa je tým najkrajším obdobím zima.

Zima je síce chladná a studená, ale skrýva v sebe striebristé iskierky, ktoré nás zohrievajú pri srdci. Stromy pozhadzovali svoje farebné kabáty a ujo Mrázik ich čarovnou palicou posypal bielym páperím. Celá príroda okolo nás sa zahalila do veľkej bielej periny a z oblohy padajú snehové vločky trblietajúce sa ako diamanty. Ani vetrík sa už nehrá naháňačku s obláčikmi po oblohe, ale hvízda si svoju koledu. Potôčiky a jazierka sa zmenili na priezračné ligotavé zrkadlá. Zvieratká pozaliezali do svojich domčekov a na okolitý svet pozerajú len cez svoje oblôčiky, ktoré im ujo Mrázik pokreslil zaujímavými ornamentmi.  Aj kvietky sa zakuklili do teplej hnedej deky, ktorá ich bude zohrievať celú zimu. Slniečko nehreje ako v noci, pretože nechce ukazovať svoj štrbavý úsmev. Všade je pokoj a ticho, len z okolitých kopcov počuť výskot a krik detí, ktoré sa spúšťajú na saniach s vetrom o preteky. V záhradách domov popribúdali nemí strážcovia oblečení v elegantných bielych frakoch s čiernymi klobúkmi.  K zime patrí aj očarujúci čas Vianoc. Z vyzdobených príbytkov počuť ocka ako si už brúsi nôž na kapra a cítiť vôňu domácich medovníčkov. V obývačkách stoja v plnej kráse a výške blikajúce stromčeky, z ktorých sa najviac tešia netrpezlivé deti. Aj ľudia sú k sebe milší a dobrosrdečnejší.

Avšak aj táto krása raz pominie, keď zima odovzdá žezlo pani Jari. Nemusíme však smútiť, zima sa k nám opäť o rok vráti.

Andrea Hulejová, 7.A

Práce žiakov 3.ročníka

Na hodinách prírodovedy sa štvrtáci vydali na pátranie po neživej prírode a prírodných javoch. Dozvedeli sa nové poznatky o galaxiách, hviezdach, planétach a o možnostiach ako skúmať vesmír. Dostali za úlohu vytvoriť projekt na tému Vesmír a slnečná sústava. Naplno využili svoju tvorivosť a vznikli jedinečné modely znázorňujúce vesmír. Každý žiak svoj projekt odprezentoval pred celou triedou a podelil sa aj so svojimi postupmi pri tvorbe projektu. Často sa niečo nepodarilo na prvýkrát, ale predsa sa nikto nevzdal a svoju úlohu dokončil. Vedomosti, ktoré si osvojili prostredníctvom tvorenia a informácie, ktoré zdieľali svojim spolužiakom boli úžasné a častokrát presahovali učivo 4.ročníka. Zaslúžia si obrovskú pochvalu!

So štvrtákmi sme sa na hodinách čítania zoznámili s divadlom, hercami, kulisami.  Najviac zo všetkého sa im však páčilo bábkové divadlo. Keďže si chceli vyskúšať úlohu bábkohercov, rozhodli sme sa nacvičiť divadielko s názvom Šípková Ruženka. Bolo to náročné, no podarilo sa. A keď sa už stali tými bábkohercami, zahrali svoje divadielko mladším žiakom zo školy, ktorí ich výkon odmenili potleskom. Veríme, že sa im ich herecké výkony páčili, pretože sa snažili, aby ich postavy boli pre divákov zaujímavé, čitateľné a prirodzené.

Čas očakávania Vianoc je každoročne spojený s výrobou vianočných ozdôb a ikebán. Tento rok bola vyhlásená v škole vianočná súťaž o najkrajšiu vianočnú ozdobu. Žiaci sa tvorivo zapojili a vytvorili krásne výtvory, ktorými vyzdobili chodbu školy. Rozhodovanie bolo ťažké a vybrať jednu najkrajšiu ešte náročnejšie. Nakoniec bolo vybraných niekoľko, ktoré získavajú cenu poroty. Všetkým žiakom ďakujeme, že sa zapojili a prispeli k vianočnej výzdobe školy a v riaditeľni si môžu vyzdvihnúť sladkú odmenu.

(Odmenu a svoju vianočnú ozdobu si môžete vyzdvihnúť do piatka 17.12. do 13:30)

V dňoch 8. a 9. decembra sa opäť po roku online formou konalo školské kolo matematickej súťaže Pytagoriáda. Žiaci 3. až 8. ročníka si mali možnosť overiť svoje matematické zručnosti pri riešení 15 numerických a slovných úloh v časovom limite 60 minút. Úspešným riešiteľom sa stáva žiak, ktorý vyrieši aspoň 10 úloh správne. Za každé 4 ušetrené minúty dostáva úspešný riešiteľ 1 bod navyše.

Úspešnými riešiteľmi sa tento rok stali:

P3

Ivana Valeková 14+11=25

Aneta Harmatová 14+10=24

Natália Šišková 13+11=24

Zuzana Bažíková 13+9=22

Matúš Valek 12+10=22

Diana Vrláková 12+10=22

Adam Urban 11+11=22

Leon Markiewicz 11+10=21

Teodor Podbieľančík 10+11=21

Linda Bažíková 12+8=20

Ema Herdová 12+8=20

Ema Valeková 10+10=20

Matej Pavčo 10+10=20

Teo Hajdučiak 11+8=19

Monika Ondrošová 11+7=18

Timo Vavrečan 10+8=18

P4

Anika Schmiedgen 10+7=17

P5

Lujza Šrobová 13+8=21

Leonard Geschwandtner 13+7=20

Lea Tekeľová 11+8=19

Marek Chrenek  11+5=16

Dušan Pavčo 10+6=16

Lenka Ferancová 11+3=14

P6

Michal Valek 11+10=21

Dávid Kovalčík 10+9=19

Žaneta Pavčová 10+3=13

P7

Nina Harmatová 11+5=16

Liliana Markiewicz 11+5=16

Filip Homola 10+5=15

P8

Matúš Šroba 10+3=13

GRATULUJEME!

Na hodine telesnej výchovy žiaci 3.A neváhali a využili prvú väčšiu snehovú nadielku na spúšťanie, kĺzanie a snehové šantenie. Rozvíjali svoje zručnosti pri spúšťaní sa na snehu a zároveň otužovali na čerstvom vzduchu.

Dňa 9. decembra sa uskutočnila individuálna online matematická súťaž Attomat, kde súťažiaci počas 60 minút riešia úlohy, kde odovzdávajú len výsledok.

Z našej školy sa zapojilo do riešenia úloh šesť  žiakov 8. a 9. ročníka. Najväčšiu radosť nám opäť v tejto súťaži tento školský rok urobil  Štefan Letošťák z 9.A, ktorý vyriešil 19 z 20 úloh a spomedzi  117 rovesníkov z celého Slovenska skončil na 9. mieste. Bolo to najlepšie umiestnenie v rámci Žilinského kraja.

Každý človek rád siaha do svojich spomienok a ešte radšej, keď ho má kto počúvať. Možno sa to našim vnúčatám zdá ako rozprávka, ale my sme to všetko zažili. Či už to boli veľkonočné zvyky, letné hry, kúpanie alebo jesenný zber úrody, no najkrajšie boli vždy Vianoce.

Môj starý otec, v Nižnej sme ho volali naňko, robil v kostole organistu, a preto  mal povinnosť napiecť pre všetky rodiny v dedine vianočné oblátky. Preto sa už začiatkom novembra  celá rodina podieľala na ich pečení. Ňaňko  s mamkou piekli v starých železách priamo v peci, z ktorej odobrali okrúhly kryt a bolo umením odhadnúť čas, aby oblátka neobhorela. Keď napiekli plnú veľkú krabicu od televízora, bolo ich skoro dosť. Potom sa piekli rúrky, ktoré boli sladké a museli sa z pece vyberať poloupečené, aby sa  mohli na utierke na kolene navinúť na varechu. My deti sme pomáhali tak, že sme odstrihávali z oblátok nedopečené okraje. Tie sme jedli, ale rýchlo sme sa ich nasýtili. Keď bolo všetko napečené, mamka s ňaňkom prichystali papierové vrecká s menom rodiny a podľa počtu členov rodiny nabalili približný počet oblátok, aby sa každému ušlo pri štedrej večeri. Potom nám ňaňko zložil veršík, s ktorým sme tie oblátky roznášali po rodinách. Mamka nám nabalila vrecúška do prútených košíkov a išli sme každý na inú ulicu roznášať.

Dnes už tieto zvyky nedodržiavame, oblátky si kúpime v obchode alebo od suseda.Je to trochu škoda, staré zvyky však môžeme nahradiť novými, napríklad Dobrou novinou, aby sme aj my mali o čom rozprávať našim vnúčatám.

                                                                                Monika Chladná, 8.A

Anton Pavlovič Čechov povedal, že „divadlo spája všetky druhy umenia“. So štvrtákmi sme sa na hodinách čítania zoznámili s divadlom, hercami, kulisami,... Najviac zo všetkého sa im však páčilo bábkové divadlo. Keďže sa o ňom nechceli  iba učiť, ale chceli  si ho aj vyskúšať, sami sa stali bábkohercami a navzájom si zahrali.