Novinky

V rámci týždňa proti šikanovaniu starší žiaci vytvorili pre svojich mladších kamarátov z 3. ročníka záložky s pozitívnymi výzvami. Dúfame, že potešili :-) 

Hoci sneh ešte nie je, no my sa naň už  pripravujeme. Prvé stretnutia realizujeme na Unize. Nacvičujeme si a skúšame jazdu na kolobežke, jazdu na kolieskových korčuliach s paličkami, bez paličiek, pri ktorej si deti osvojujú a zdokonaľujú rovnováhovú schopnosť ako aj celú koordináciu tela a pohybov.

V celoslovenskom týždni HOVORME O JEDLE sme si urobili triednu WAFLE PARTY.

V termíne od 27.9. do 8.10. 2021 sa škola zapojila do celonárodnej  kampane Do školy na bicykli. Chceme poďakovať a pochváliť všetkých cyklistov a kolobežkárov, ktorých sme napočítali v uplynulých dňoch. Počas dvoch týždňov sa približne 70 žiakov každý deň vybralo do školy na bicykli alebo kolobežke a veľa z nich prichádzalo aj pešo. Všetci prispeli k ekologickejšej preprave, ktorá neznečisťuje životné prostredie a podporili zdravý životný štýl. Vytvárajme aj naďalej spolu prostredie, v ktorom je cesta do školy ekologická, bezpečná a zábavná.

       Tvorba žiakov

 

       Podľa mňa je jeseň najväčšia kúzelníčka. Viem, že mnohí  tento výrok spochybňujú, ja si ale myslím, že jeseň svojou každoročnou charakteristickou atmosférou doslova čaruje.

       Je o niečo studenšia, a preto sa začína tzv. „svetrové obdobie“ a opaľovací krém už nemusí byť súčasťou môjho ruksaku. Áno, uznávam, občas to vonku vyzerá ako neorganizovaný neporiadok, ale aj v tom sa dá nájsť krása. Pre mňa je to niečo čarovné, farebné lístky vytvárajú  nádherné súzvuky, ktoré spolu hrajú rovnako krásne ako moje obľúbené sonáty. Aj tradičné činnosti, ako zbieranie gaštanov alebo prechádzky, dokážu navodiť tú pravú jesennú náladu. Farby, ktoré by spolu dokázali ladiť aj na maliarskom plátne, sa stávajú motiváciou a inšpiráciou pre výtvarných umelcov, básnikov či spisovateľov. Jeseň nás všetkých spomalí. Dovolí nám viac premýšľať, mimochodom možno preto múdri ľudia zistili, že práve ňou treba začať školský rok. A tak ako dozrievajú plody, dozrievajú aj naše myšlienky. Rodina sme viac spolu, viac sa rozprávame, sme si bližší.

         Každé ročné obdobie má svoje čaro, ale kúzelnému tajomstvu jesene sa nič nevyrovná. Jeseň nás každý rok prekvapuje novými maľbami a nápadmi, na ktoré sa môžeme rovnako tešiť aj tento rok.

Marína Majerčáková, 9.A

 

         Po krásnom slnečnom a teplom lete plnom prázdninových zážitkov prichádza obdobie školských povinností a v prírode preberá žezlo pani Jeseň.

      Rána zahalené hmlou a popretkávané orosenými pavučinkami vystrieda zubaté slniečko vychádzajúce spoza vrcholu Osobitej. Tá sa zdá byť spolu s ostatnými vrchmi našich nádherných Roháčov veľmi blízko k nám – takmer na dosah ruky. Pohľad v tú stranu mi pohládza srdce i myseľ, tak úžasne sú ladené farby akoby maliar štetcom obraz vytváral a zo dňa na deň odtiene vymieňal. Radosť ma napĺňa, keď do záhradky prídem   a pozbieram dary, ktoré z malých semiačok vyrástli. Matka  príroda nás obdarúva aj plodmi na stromoch – voňavé jabĺčka, hrušky, slivky plnia naše brušká i zásoby. Popoludňajšia prechádzka cez popadané šuštiace lístie je často rušená rujou majestátnych jeleňov z lesa, ktoré vábia svoje lane. Neodmysliteľnou súčasťou jesene sú svetielka nádeje, ktoré zapaľujeme svojim  blízkym na miestach ich večného odpočinku. Tie sa večer stávajú nebom na zemi s mihotajúcimi sa iskričkami.

        Aj jeseň života zbiera plody našej práce a mení farby na striebristé. Preto na to nezabúdajme. Aby  aj tá naša jeseň bola bohatá a farebná, myslime aj na tých, ktorí nám ju pripomínajú, na našich najbližších, ktorí už nie sú medzi nami.  

Miriam Šišková,9.A

 

       Jeseň - zima, chlad, nádcha. A predsa je to moje najobľúbenejšie obdobie. Príroda navôkol ako namaľovaná na plátne, šum lístia a chladné rána sú neoddeliteľnou súčasťou jesene. Predchodkyňa zimy nás každoročne prekvapí svojou pestrosťou.

        Farebné lístie tvorí červeno-oranžové more. More ale rýchlo vyschne, preto si ho každý váži. Je to obdobie určené aj tým hore. Tým, ktorí nás opustili a spia spánkom pokoja. Cintorín svieti tisíckami sviečok sťa mesto osvietené mrakodrapmi. Vietor dáva znamenie vtákom, že je čas ísť na cestu dobrodružstva a krásnych nezabudnuteľných zážitkov. V Amerike vyrezávané tekvice zdobia takmer každý dom. Malé deti sa prezlečú za strašidelné masky a pýtajú si za hrsť cukríkov. Toto obdobie sa v Amerike nazýva Halloween. Obdobie masiek, zlých príšer, kostier…

         Ale jeseň je aj tak najkrajšia u nás. Pod krásne sfarbenými vrchmi Roháčov, medzi červenonosými ľuďmi a  dobre naladenou atmosférou.

Michaela Valeková,9.A

 

      Leto je už za nami a po dlhých letných dňoch sa ku slovu hlási jeseň.

     Jeseň nás vie príjemne prekvapiť. Pomedzi stromy fúka príjemný vetrík popretkávaný vôňami lístia a stromov. Aj zvieratá v prírode pociťujú príchod blížiacej sa zimy, a preto usilovne znášajú zásoby potravín do svojich brlohov. Znakom príchodu jesene je aj štebotavá pieseň lastovičiek, ktoré  rýchlejšie sadajú na drôty kvôli poslednej porade pred odletom do teplých krajín. Príroda nám ešte predtým, ako sa prikryje snehovou perinou, daruje všetky farby zo svojej palety. Stromy nám predvádzajú svoje najkrajšie a  najfarebnejšie šaty. Ich lístie doslova žiari v tisíckach odtieňov žltej, oranžovej, červenej a hnedej. Nad týmto všetkým žiari jesenná obloha, ktorá je už síce trochu pochmúrnejšia, ale zato pokojnejšia ako v lete. Vlnky v potokoch veselo poskakujú, užívajúc si posledné teplé dni pred blížiacimi sa mrazmi. Stromy zo seba postupne zhadzujú svoje šaty a chystajú sa na zimný  spánok. 

    Toto kúzelné obdobie je podľa mňa najkrajšie obdobie z celého roka. Možno sa zdá, že príroda pôsobí smutne, no ona sa len chystá na spánok, aby sa na jar znovu prebudila v celej svojej paráde.

Vanesa Bernátová, 9.A

       Kde sa vzala, tu sa vzala, v našej izbe sa Šípková Ruženka ukázala. Počkať! Keď sa tak na ňu pozerám, vyzerá úplne ako ja. Čo znamená, že jednou z mojich horších vlastností je, že rada spím. Takže, keď vojde do mojej izby mamina a povie tú nepríjemnú vetu: „Zuzka, vstávaj!“ ide ma poraziť. Vstávam okolo 6.40, trochu neskoršie, ale keďže mám blízko školu, tak je to v pohode…

        Keď už sa konečne preberiem z krásneho sna narušeným budíkom menom mamina, nasmerujem si moju GPS do kúpeľne. Tu si spravím moju rannú rutinu v podobe umývania zubov, vyčistenia tváre a nakrémovania. Ďalej prichádza najťažšia vec, teda až po vstávaní, ktorou je vyberanie outfitu. Poznáte to, buď skončíte v tom outfite, v ktorom chodíte stále alebo po vyhádzaní celej skrine možno, ale fakt len možno, nájdete niečo vhodné. Potom nasleduje učesanie, čo je tiež hard core, keďže moje vlasy sú len ťažko skrotiteľné (skoro tak ťažko ako uloviť mamuta). Keď už som oblečená, umytá, dokonca aj učesaná, zídem dolu sa najesť. Raňajky u mňa nie sú žiadna sláva. Po raňajkách si zbalím vodu s desiatou a presuniem sa do chodby. Tu spravím posledné úpravy, obujem sa, oblečiem si bundu. Ešteže máme tie maminy, lebo keby ma tá moja už pomaly nevyhodila z domu, asi by som meškala. Načo sa náhliť, keď školu mám za rohom? Až keď sedím v lavici, tak sa konečne poriadne nadýchnem a pripravím sa na prvú hodinu….

        Rána bývajú ťažké pre každého. Treba si len večer spraviť program, ako bude to ráno vyzerať. A keďže to sa mne nikdy nepodarí, pretože zaspím skôr, ako stihnem zaregistrovať, že je večer, moje rána, bývajú veľmi stresujúce, ale zvládateľné.

Zuzana Valeková,8.A

 

Je tma, všade  samá tma. Môj mozog a telo sú ako v tranze. Spím. Snívajú sa mi naozaj nepríjemné sny, že ma naháňa trojmetrová sliepka, že som rozpútala 3. svetovú vojnu, ktorá sa odohráva pod morom. Je to zvláštne! Počujem nepríjemné zvonenie a cítim vibrovanie na stolíku. Ach nie, budík! Cez deň je príjemné počúvať túto budiacu zvučku, ale o šiestej ráno? To teda nie, nie! Asi desať minút sedím na posteli a pozerám do blba. Potom si väčšinou sadnem za stôl a párkrát prečítam poznámky na skúšanie alebo na test. Neskôr pozbieram všetky svoje sily a idem si umyť zuby. V kúpeľni bývam len chvíľu a idem sa prezliecť. Oblečenie mám pripravené vždy deň pre školou, čiže nemusím dlho stáť pred skriňou. Už prichystaná, len tak sedím na mobile a potom si idem dolu obuť topánky. Ráno nikdy neraňajkujem, lebo ma v škole bolí brucho a neviem sa sústrediť. Keď  vychádzame  so sestrou z hlavných dverí, začne na nás skákať oblizovať nás náš pes. Po chvíli škrabkania si uvedomíme, že nestíhame, tak sa rozlúčime a ideme. Celú cestu do školy musím  počúvať nezaujímavé historky mojej sestry. V triede sa každému vždy pozdravím ,,dobré ráno´´ a ak  mi neodpovedajú, tak im to hovorím stále dookola. Začína celodenný kolotoč....a zasa tie zvláštne sny. Už ma ani neprekvapujú. Och, nie! Už zase! Budík! Nemôžem sa dočkať víkendu. Milujem ten pocit, keď odchádzam v piatok zo školy, lebo viem, že si môžem konečne nasledujúce ráno pospať. Najhoršie však na tom je, keď si cez víkend nevypnem  budík. To sú zasa nervy!

 Anna Žuffová,8.A

 

        Vždy keď ráno zazvoní budík, tvárim sa, že nie je môj, že ho nepočujem. Ten odporný zvuk, ktorý mi preruší krásny sen o prázdninách. Práve lietam v oblakoch a zrazu spadnem ako vták po infarkte  a mne sa nechce vyliezť z teplej postele. 

       Keď dlho nevstávam, mama príde do izby a kričí, že mi po vankúši chodí tarantula, a to už nezvládam. Skáčem ako srnka, jačím od strachu a utekám do kúpeľne. Tam pri pohľade do zrkadla nespoznávam strapatú ježibabu, čo na mňa ticho pozerá a čuduje sa, odkiaľ som prišla. Ešte driemem, hľadám kefku, pastu a už hrkútam jak smädný holub pri fontáne, voda špliecha na všetky strany, hrebeň mi padá z ruky a vlasy sú všade, len nie na správnom mieste. Potom zbehnem do kuchyne, otvorím chladničku a rozmýšľam, načo mám chuť. Rýchlo si robím raňajky aj desiatu, no keďže máme v dome pažravú suku Kiaru, čo mi celý čas stojí za chrbtom a kňučí, tak sa podelíme a sem-tam idem do školy aj bez desiaty. Potom beriem ruksak a zisťujem, koľko úloh som večer nestihla napísať. Ruky sa mi trasú a ak mám ešte chvíľu čas, dopisujem, čo stíham.

      Hodiny ráno rýchlejšie utekajú, nič nestíham, pred dverami mraučí hladný kocúr, ten zhon a stres mi uberajú na kráse! Neznášam rána, keď treba ísť do školy!

Ela Liliana Obrtáčová ,8.B

 

Opaľujem sa na prekrásnej pláži, počujem šum mora a oddychujem. Vtom zazvoní budík: „Crrrrrrrrr!“  Buchnem po budíku, snažím sa síce zobudiť, no mne je príjemne teplo pod perinou. Mama zdola kričí: „Vstávaj, už tretí raz na teba volám, “ ale ja ju ignorujem. Keď sa konečne rozhodnem opustiť moju posteľ, je takmer pol siedmej. Rýchlo si na seba niečo vyberiem zo skrine a utekám dole. Mama sa na mňa škaredo pozrie, dá mi raňajky do ruky. Mne to však nestačí, ukradnem si ešte niečo z chladničky a utekám hore po tašku. Zistím, že som si zabudla domácu úlohu zo slovenčiny. Otvorím zošit...zasa  je toho veľa, ako vždy. Zavriem zošit, hlavou mi prebehne myšlienka, že úlohu si spravím v škole alebo v autobuse. Zbehnem dole, zoberiem si bundu a zakričím bratovi, že odchádzam. Cestou na zastávku  zbadám nebezpečne sa blížiacu zelenú škatuľu. Autobus! Začnem utekať. Skoro som ho omeškala. Nastúpila som do autobusu a hľadala voľné miesto. Ako vždy bolo všetko plné, musela som stáť. Vtom som zistila, že si nestihnem dorobiť domácu úlohu zo slovenčiny. „Och, to bude zasa deň!“

Karolína Tekeľová, 8.A

 

      Moje ráno začína tým, že začne budík zvoniť o 06:25. Vnútorne vybuchnem.  Hudba sa mi prelína so snom a až o 15 minút zistím, že je to budík, ktorý hrá stále dookola. Načiahnem sa k  mobilu, vypnem ho a spím ďalej ako medveď v zime .

      Precitnem opäť až na krik rodičov: „Okamžite vstaň, veď je už 7 hodín!“ Vtedy vystrelím z postele ako strela. S odporom vlejem do seba cesnakový nápoj, ktorý ma každé ráno ocino núti vypiť, Aby som si spravila chuť, zajem to malým kúskom buchty. Keď si už chcem dať tašku na chrbát, zistím, že v nočnej košeli ísť do školy asi nemôžem. Bežím ostošesť do izby. Vyberiem nejaké oblečenie k svetu. Z izby zas do kúpeľne. Tam si vydrhnem zuby, a keď nemám už vôbec čas, vypláchnem ústa iba listerinom. Ešteže sa dnes nosia tie rúška, ináč by mi listerinová voda nepomohla! V behu sotva vleziem do topánok, už počujem ako nervózny ocino trúbi pred domom. Ako naschvál sa mi pletú šnúrky medzi prstami. Skočím do auta, pripadám si ako na štarte formuly jedna. S burácajúcim motorom vyrazíme z brány múzea. A aby toho nebolo málo, v polovici cesty zistím chýbanie môjho rúška. Spiatočka nazad!

       Pri príchode do triedy to uhrám ako najlepšia herečka, že sa vôbec nič nestalo.

Marta Janoštínová, 8.B

 

Snáď ako každý, aj ja veľmi rada spím a veľmi nerada sa zobúdzam. Snívam si svoj sen, ako vždy veľmi zaujímavý v mäkkých perinkách a ignorujem svoj budík. To je tá hlučná a nepríjemná vec vedľa postele, ktorá si myslí, že ma môže otravovať. Mám sto chutí ho rozbiť voľajakým kladivom, ale nemám žiadne poruke.            Rozospatá a pomaly ako slimák natiahnem ruku a nahmatám ho, aby som ho vypla. Rozospatými a červenými očami pozriem, koľko je hodín. Zistím, že je šesť hodín. Chvíľu ešte ležím v posteli, ale po chvíli usúdim, že je načase, aby som vstala. Prinútim sa odokryť zo seba pohodlnú perinu a vstať z postele. Posadím sa a nasleduje dlhé zívnutie, pri ktorom otváram dokorán ústa, až mi cez ne vidieť  do žalúdka. Znechutená si zoberiem veci a dopotácam sa do kúpeľne. V zrkadle na mňa každé ráno zazerá akési strapaté strašidlo s červenými prižmúrenými očami. Po chvíli si uvedomím, že som to ja. Onedlho sa neochotne pustím do každodennej rannej hygieny... umyjem si zuby, opláchnem tvár. Potom sa oblečiem, ale nejde mi to najlepšie, pretože som ráno trochu nemotorná. Presuniem sa do kuchyne a pozriem na hodiny. Ako vždy, väčšinu času som zasa zabila  v kúpeľni. V rýchlosti si len niečo hodím do úst a  zabalím desiatu.

Monika Chladná, 8.A

                                                                                     

     Spím ako drevo, zrazu mi zazvoní budík a v mojej hlave zaznie ten každodenný hlas: „Zasa škola!“ Samozrejme by som to nebola ja, keby som sa ešte asi polhodinu neprevaľovala v posteli. Keď sa už konečne vyhrabem, tak zistím, že zase nestíham. Tak beriem nohy na plecia a bežím dolu schodmi. 

        Otvorím chladničku a dôjde mi, že je znova spolovice prázdna. Keďže a riadim pravidlom „dnes mne, zajtra sebe,“ zoberiem, čo je najlepšie a mám pokoj. Potom si pohľadám učebnice, šmarím ich do tašky, nájdem nejaké pero, hodím tašku do kúta a idem sa prezliecť. Zájdem ku skrini a začnem sa hrabať v tom, čo nájdem. Moje oblečenie vyzerá ako krave z pysku vytiahnuté a ja riadim heslom „šaty robia človeka,“  tak ho radšej vyžehlím, aby vyzeralo aspoň ako tak. Hodím ho na seba a trielim do kúpeľne. Pozriem sa do zrkadla a zistím, že som zase biela ako stena. Hodím flintu do žita a radšej si vyčistím zuby. Keď som ako tak hotová, zídem dolu a idem ku psom. Určite by to neboli oni, keby ma neposkákali. Takže po tomto ukrutnom boji, vyzerám ešte horšie ako ráno. Celá od chlpov vyjdem hore a na chvíľu si sadnem. Vtedy ale zistím, že mama už sedí v aute. Letím ako zmyslov zbavená, hľadám topánky, bundu, vodu a všetko, na čo som zabudla. Celá zadychčaná sadnem do auta a konečne si vydýchnem. Mama mi povie: „Čo si tam tak dlho robila?“ Radšej neodpovedám.

         Blížime sa ku škole a mne začne biť srdce ako život. „Vypla som žehličku?“                          

Zuzana Ondrošová, 8.B

  

       Najkrajšie na rannom zobudení školáka je to, keď zistí, že je víkend, štátny sviatok alebo prázdniny. Nočná mora školáka je zistenie, že je začiatok nového školského týždňa.

      Musím sa priznať, že moje ráno je jeden veľký chaos a zmätok. Keď mi zazvoní budík o 6.00 hodine, presuniem zvonenie o päť minút neskôr. Na piatykrát si poviem, že ešte posledných sladkých päť minút. Potom však  už vstávam so stresom, že zase nič nestíham. Z postele sa zošuchnem, ako keby ma niekto ťahal za vlasy, zakopnem o plyšáka na zemi a kričím na mladšiu sestru, prečo ešte leží v posteli. So zalepenými očami sa presuniem do kúpeľne, rýchlo si vyčistím zuby a  umyjem tvár studenou vodou, aby som sa konečne aspoň trochu prebrala. To už na mňa netrpezlivo šteká môj pes Bella, čo znamená, že je čas ísť s ním vonku. Tam ma čaká ďalší šok v podobe neúprosnej zimy. Vrátim sa dnu a jasné, sestra je ešte v posteli... Potom idem naspäť do mojej izby, otvorím skriňu a s panikou zisťujem, že si nemám čo obliecť. Ocino mi škodoradostne ponúkne, aby som si išla zobrať niečo z jeho vecí. Trápny! S nádejou pozerám do skrine, že sa v nej zjaví niečo, čo sa mi bude páčiť. No keď zistím, že nemám až toľko času, vyberiem si prvé, čo vidím. Keď sa konečne oblečiem, zacítim  hlad, a tak sa presúvam do kuchyne. Nakoľko som až moc lenivá a nie som schopná si spraviť nič inšie, ako to, čo som mala včera, vezmem cereálie a mlieko a spravím raňajky pre mňa a pre sestru. Kým ja jem, čas ubieha a ja klasicky zase nič nestíham. Ešte sa rýchlo pobalím, zoberiem školskú tašku a neochotne nastúpim do auta .

      Našťastie, nie každé ráno je takéto chaotické. Niekedy sa zobudím dokonca načas a bez budíka a v pohode zvládam celé raňajšie povinnosti.

Zuzana Šišková 8.B

 

Žiaci 8. ročníka sa na hodinách výtvarnej výchovy nechali inšpirovať témou tohtoročnej výtvarnej súťaže vyhlásenej z príležitosti Týždňa vedy a techniky na Slovensku, ktorý každoročne organizuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR a Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.

Žiaci mohli výtvarne znázorniť predstavu života na inej planéte, technické vymoženosti, ktoré nám môže táto planéta ponúknuť a transport na túto planétu.

Vzniklo niekoľko tvorivých výtvarných prác, ktoré zasielame do súťaže. Autorkami sú ôsmačky: Mária Pardeková, Anna Žuffová, Zdenka Valeková, Ela Liliana Obrtáčová, Zuzana Janoštínová a Zuzana Ondrošová.

Cieľom Európskeho dňa jazykov je povzbudiť všetkých Európanov k učeniu sa jazykov, a tak poznávať iné krajiny, iné spoločnosti, ich kultúru a zvyky. Žiaci si na vyučovaní pripomenuli potrebu učenia sa cudzích jazykov rôznymi aktivitami. Cez stránku edl.ecml.at navštívili s dievčatkom Larou  rôzne geografické oblasti  Európy, poznávali zaujímavosti krajiny a jazyk – číslovky, pozdravy, vlajky.

Žiaci ôsmeho ročníka sa zoznámili s ruskou abecedou – azbukou. Naučili sa niekoľko slov aj prečítať, a tiež si vypočuli a zaspievali pieseň – My jedem ,jedem ..

Nezabudli sme ani na ľudí, ktorí žijú v tichu a nepočujú. Oboznámili sme sa s posunkovou rečou prostredníctvom prezentácie a videa. Niektorým žiakom sa podarilo vyjadriť posunkami aj svoje meno a niekoľko slov.

Keďže tento rok slávime 20. výročie EDL, žiaci 7. ročníka sa rozhodli osláviť to po svojom a upiekli si tortu s ktorou sa zapojili do súťaže o najkrajší zákusok.

Attomat je matematická súťaž pre jednotlivcov riešiacich z domu organizovaná neziskovou organizáciou P-MAT. Traja žiaci 8. a 9. ročníka sa do tejto súťaže zapojili  23. septembra v poobedňajších hodinách.

Najlepšie obstál Štefan  Letošťák z 9.A. Umiestnil sa v záverečnej celoslovenskej listine na 17. mieste z 95 riešiteľov 9. ročníka ZŠ. Dosiahol 16 b z 20 b.

Tešíme sa!

Aj tento školský rok sa medzinárodný projekt Noc výskumníkov presunul do online prostredia. S ôsmakmi sme vstúpili do online štúdia a vypočuli sme si prednášku  s názvom „Na čo bolo treba presne rysovať?“, na ktorej sme sa dozvedeli napr. ako sa rysujú gotické oblúky.  Šiestaci sledovali pokusy z vedeckého kuriéra „Chemik detektív“, pričom sa naučili čo je chromatografia, vypátrať človeka podľa otlačku prstov a zistiť, či je človek fajčiar.  Siedmaci a piataci pozorovali pokusy založené na optike, napr. pozorovali lom svetla, dúhu, prečo vidíme svet farebne a ako vedecké poznatky využívame v každodennom živote.

Ďakujeme za nadšenie vedcov pre ich náročnú prácu, vďaka ktorej môžeme objavovať fungovanie sveta, v ktorom žijeme.

Dňa 17. septembra navštívil našich žiakov hráč vo florbale Patrik Bachan, aby im priblížil florbalový tréning. Hráč extraligy si pre našich žiakov pripravil otvorenú hodinu a odpovedal na zvedavé otázky. Veríme, že deti netradičná hodina telesnej výchovy zaujala a odniesli si z nej nové skúsenosti.

Začiatok školského roka býva už tradične na našej škole spestrený zaujímavými jesennými exkurziami. Žiaci 7. ročníka  navštívili známu liptovskú archeologickú lokalitu Havránok, ktorá sa nachádza nad priehradným múrom Liptovskej Mary. So záujmom si prezreli rekonštrukciu keltskej a germánskej osady, zvyšky slovanského opevnenia, druidskú svätyňu, obetnú šachtu s oltárikom a milodarmi, kamenné cesty so stĺporadím. V múzeu ich pozornosť pútali svojou nepravidelnosťou najmä keltské mince, ale aj ukážka ručného mletia obilia na kamennom žarnove. Pekný jesenný slnečný deň im umožnil vychutnať si aj prírodné krásy lokality, v ktorej sa  Havránok nachádza.  Nasledovala prehliadka Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, ktorá sa začala  ukážkami rôznych foriem mučenia v stredoveku, vrátane Jánošíkovej popravy. V priestoroch historickej knižnice sa dozvedeli zaujímavosti z histórie kníh a prezreli si portréty významných osobností pôsobiacich v tejto časti liptovského regiónu. V závere prehliadky navštívili ešte židovskú synagógu, ktorá patrí k najväčším a najštýlovejším stavbám na Slovensku. Pútavý výklad priblížil žiakom nielen náboženské tradície židov, ale aj ich tragický osud počas 2.svetovej vojny.  Exkurzia pomohla žiakom konkretizovať osvojené teoretické poznatky, poznávať predmety, javy a procesy v ich pôvodnom prostredí a v typických podmienkach.

10.09.2021 sa žiaci 6. ročníka zúčastnili fyzikálnej exkurzie. V Tatranskej galérii sa dozvedeli veľa o Leonardovi Da Vinci a jeho vynálezoch. V Starom Smokovci- Tricklandii sa pobavili na rôznych optických klamoch.

Výskumníčky a výskumníci prinášajú objavy a inovácie do nášho každodenného života a prispievajú svojou prácou k zlepšeniu vecí, ktoré nás obklopujú. Počas tohtoročnej Noci výskumníkov sa im žiaci mohli poďakovať prostredníctvom pohľadnice, ktorú sami nakreslili. Pohľadnica mohla byť určená ktorémukoľvek slovenskému výskumníkovi alebo výskumníčke. Na pohľadnicu mohli napísať aj venovanie alebo krátku básničku, prípadne odkaz pre danú výskumníčku/výskumníka.

Do súťaže sa zapojili žiaci 8. ročníka a výsledkom boli veľmi tvorivé a zaujímavé pohľadnice. Do súťaže posielame práce Zdenky Valekovej, Márie Pardekovej a Anny Žuffovej, ktoré si vybrali osobnosti vedy z histórie i súčasnosti.

Zdeka Valeková, Štefan Banič, Radosť z objavu

Mária Pardeková, Patrícia Chrzanová Pečnerová, Výskum mamutov

Anna Žuffová, Štefan Klein, Lietajúce auto

Ďakujeme a držíme palce v súťaži!

Krásne jesenné počasie 10.septembra 2021 sme využili na pobyt v prírode a organizáciu exkurzií s témami ako ochrana života a zdravia, ochrana človeka a prírody, ochrana kultúrneho dedičstva predkov. Starší žiaci spoznávali zaujímavé miesta na Slovensku, mladší žiaci a deviataci širšie okolie školy. Žiaci absolvovali:

1., 2. ročník -  turistický pochod okolo náučného chodníka Maras

3., 4. ročník - turistický pochod Múzeum oravskej dediny

5., 9. ročník -  turistický pochod v prírode – Zuberec – rozhľadňa Machy

6.ročník – exkurziu Da Vinciho stroje – Poprad, Tatranská galéria

7. ročník – exkurziu a pobyt v prírode – Múzeum Havránok

8. ročník – exkurziu za technickými pamiatkami Slovenska, opálové bane, Solivar

Teší nás dobrý pocit z pobytu stráveného v prírode a príležitosť spoznávať nové miesta.

V piatok 10.9. žiaci 8. ročníka navštívili v pohorí Slanských vrchov svetový unikát Slovenské opálové bane a Múzeum Solivar v Prešove.

Absolvovali sme veľký okruh prehliadky jedinečnej bane, kde sme videli žltý, červený, modrý, zelený a mliečny opál. Dozvedeli sme sa, že najväčší tu vyťažený opál Harlekýn s hmotnosťou približne 500 g sa nachádza v Prírodovednom múzeu vo Viedni.

V Prešove sme navštívili rozľahlý areál Národnej kultúrnej pamiatky solivaru, ktorý pozostáva zo šachty Leopold, četerne – zásobníky soľanky, varne František, skladu soli – Komore a klopačky –zvonice. Vypočuli sme si bohatý výklad  o histórii ťažby a výroby soli na našom území, ktorá bola bohužiaľ ukončená v roku 2009. Dozvedeli sme sa, že na Slovensku máme v podzemí zásoby soli približne na 4 000 rokov.

Vďaka návšteve týchto technických pamiatok sme viac hrdí na naše prírodné bohatstvá a na našich ťažko pracujúcich predkov.

Tento rok k nám do školy opäť zavítal pán tanečník Miroslav Bruise Žilka so svojim výchovným a motivačným programom "Objav v sebe talent", ktorý bol nesmierne pútavý nielen pre žiakov, ale aj učiteľov školy. Pre žiakov bolo veľkým zážitkom naučiť sa zaujímavé tanečné kroky. Vyskúšali si aj tanečnú šikovnosť a improvizáciu pred spolužiakmi, ktorí boli ich publikom a zároveň porotcom. Pánu Žilkovi sa podarilo motivovať deti k tancu a k odvahe ukázať, že v každom z nich môže byť ukrytý talent. Smelí tanečníci boli za svoj výkon odmenení potleskom.Budeme radi, ak k nám aj v budúcnosti opäť zavíta a poteší nás svojim profesionálnym vystúpením.