Tento školský rok sme zamerali tému celoškolskej literárnej súťaže na miesto, ktoré majú naši žiaci a žiačky radi a tvorí neodmysliteľnú súčasť ich života. Svoje pocity a zážitky pretvorili do písomnej podoby.
Víťazmi tohtoročnej celoškolskej súťaže sa stali nasledovní žiaci:
I.kateg. : 5. – 6. roč.:
Poézia: 1. Michaela Jančová, 5.B
2. Barbora Blažeková, 5.A
Próza: 1. Zuzana Valeková, 6.A
2. Zdenka Valeková, 6.B, Mária Pardeková, 6.A
3. Zuzana Harmatová, 6.B, Liliana Obrtáčová, 6.B
II. kateg.: 7.,8.,9.roč.:
Poézia: 1. Nina Jadrňáková, 9.A
2. Sára Urbanová, 9.A, Ivana Borsíková, 9.A
3. Lucia Žuffová, 9.B, Soňa Matláková, 9.B
Próza: 1. Miriam Šišková, 7.A
2. Michaela Valeková, 7.A, Martin Ondroš, 9.A
3. Vanesa Bernátová, 7.A, Marína Majerčáková, 7.A
Ukážky literárnych prác:
Zuberec
Zuberec je moja rodná dedina,
sme tu všetci jedna veľká rodina.
Každý do nej niečím prispieva,
a preto naša dedina tak dobre prospieva.
Turisti k nám veľmi radi chodia,
aj svojich známych si tu vodia.
U nás sa im veľmi páči,
majú všetko, čo im hrdlo ráči.
Podroháčske slávnosti u nás obľúbené,
každý rok sú pre verejnosť otvorené.
Folklórne súbory až zďaleka k nám prídu,
domáci sa s nimi vždy radi zídu.
Cez zimu tu máme veľa snehu,
lyžiarske strediská sú v strehu.
Snowboardy, bežky, ale hlavne lyže,
potom všetci unavení do teplej chyže.
Po dobrej lyžovačke oddýchnuť si treba,
v našom krásnom Zuberci máme modré z neba!
Michaela Jančová, 5.B
Môj domov
Za horami, za dolami
stojí domček murovaný.
Malý domček pri ceste,
pozrieť sa doň nechcete?
Len čo vstúpiš do záhradky,
prekvapia ťa psíky, mačky.
Bela, Bleky, Saltík, Riško,
postrážia nám v dome všetko.
Keď otvoríš na domčeku dvere,
hneď počuješ, že sa v ňom niečo deje.
Samá vrava, krik a smiech,
pre človeka je to ako liek.
Môj domov je veselý,
presne pre mňa stvorený.
Barborka Blažeková, 5.A
Dedinka, ktorej sa žiadna nevyrovná
Zuberec je krásny a som rada, že práve tu žijem, ale malinká dedinka, ukrytá medzi horami to je miesto, ktoré mám rada. Hovorím o Malom Borovom. Tu sa narodil môj dedko, žije tam prababka a teta Finka s ujom Paľom. Moja mamina tam prežila každú voľnú chvíľu, všetky prázdniny. Keď mala nás, čaro tohto miesta ukázala aj nám.
Toto miesto je čarovné, také rozprávkové. Celou dedinou vedie veľký kopec, ktorý lemujú domčeky. Niektoré vyzerajú ako medovníkové chalúpky. Stále tu nájdeme panenskú prírodu. Tá dýcha čistotou. Ešte aj zvieratká v nej sú také iné, kamarátske. Borové je malebné v každom ročnom období, ale v zime je čarokrásne. Dedinka je prikrytá snehovou prikrývkou. Vyzerá ako veľká perina od babičky. Strechy domov zdobia cencúle. Tie nás priam lákajú, aby sme ich odtrhli a oblízali. Všetky okná vymaľuje snehová kráľovná ako obrázky. Za nimi možno vidieť ako starenka sedí pri svetle sviečky a modlí sa. Inde zas starček fajčí svoju fajku pri peci a vnúčatám rozpráva vianočné príbehy. Pri prechádzke Borovom máte pocit, že ste v rozprávke.
Aj čas tu plynie akosi inak. Pomalšie? Pokojnejšie? Proste inak. Ľudia sa nikde nenáhlia, poklebetia si pri plote či dobrom čaji. Vedia si pomôcť alebo sa len tak na seba usmiať. Ten pokoj sa tu dá dýchať. Možno sa zdá, že sa tu tento čas zastavil, ale myslím, že to len ľudia, ktorí si tu žijú, majú v živote iné hodnoty ako väčšina z nás. No bývať v takejto rozprávke je niekedy ťažké. Nemajú obchod a tak starenky musia chodiť na nákupy do iných dedín. Aj lekárov majú ďaleko, sanitky sa do dediny v zime takmer nedostanú. Zdá sa vám to nemožné? Možno, ale viem, že ani jeden z obyvateľov by odtiaľto neodišiel. Nešli by bývať nikam inam, lebo len tu sa dá ešte zažiť zabíjačka s harmonikou, poďakovanie ľudí za úrodu, kde si obyvatelia sami pripravia vystúpenie alebo ísť na omšu po úzkej cestičke, len pri svetle jagavých lampášov, či mať na omši štyroch ľudí. Neviem, či by som si na takýto život zvykla. Ale viem, že sa vždy teším na návštevu na Malom Borovom. Dedinka je malá, chudobná na materiálne veci, za to bohatá na krásu prírody a veľké srdcia obyvateľov. Malé Borové je miesto, ktoré mám rada.
Zuzana Valeková, 6.A
Zuberec
Medzi vrchmi Roháčov leží nádherná dedinka Zuberec. Niektoré domčeky, ktoré skrýva sú poznamenané mocným pánom Časom. No čoraz častejšie tu vyrastajú také uličky, kde vládne atmosféra modernej doby.
Moja domovina ukrýva vo svojich útrobách mnoho krásnych miest a zákutí, ktoré so zatajeným dychom navštevujú nielen domáci, ale aj návštevníci iných krajín. Matka príroda na nich ukázala svoju moc. Ranné slnko rozlieva svoje lúče po majestátnych horách a hladí ľudí po tvári. Pri prechádzke lesom nám jemný vánok osvieži tvár a pohľad na zurčiaci potok pohladí dušu. Viacerí tu prežijú nezabudnuteľné dobrodružstvá, ktoré uchovávajú vo svojich spomienkach celé roky.
My si ani neuvedomujeme, aké veľké šťastie máme, že sme sa narodili v tejto nádhernej časti Slovenska. Veď stačí uprieť svoj pohľad von z okna a naša duša načerpá nové sily. Toto miesto je čarovné a moje srdce patrí iba jemu.
Zdenka Valeková, 6.B
Roháčske chodníky
Za žltým poľom a temným lesom je malá zabudnutá cestička ,po ktorej iba lesné zajace skackajú. Každý, kto má to šťastie okúsiť ju, zbadá utešené stromčeky ,voňavým machom obrastené skaly a maličký bystrý potôčik. .
Keď ten chodníček zmizne, v tráve medzi nezábudkami človek vojde do kráľovstva kvetov a zacíti jemnú, teplú vôňu ihličia. Je tu počuť ,ako rastú stromy a teplé lúče slnka sa vám vrývajú do kostí. Len strmý útes určuje hranice poznania. V hlbokej prepadline sú celé tisíce stromov , a predsa je každý iný jedinečný ,presne tak ako sú jedinečné snehové vločky , ktoré pomaly ,ale isto ,pokryjú celú krajinu.
Keď v diaľke slnko usína a prenecháva kraľovanie nad oblohou mesiacu a nočné tvory vychádzajú z tmavých dier, je čas ísť domov. Nikdy neoľutujem, že som sa narodila v takej malebnej časti Slovenska.
Mária Pardeková, 6.A
Lán
Na svete je množstvo miest ktoré sú krásne, ale je len jedno miesto, ktoré je môjmu srdcu veľmi blízke. Je ním kopec Lán.
Chodievam sa tam prechádzať s mojím psom. Tu sa viem odpútať od reality a preniesť sa do krás prírodnej rozprávky. Je to môj malý súkromný raj na Zemi. Slovami sa ani nedá opísať všetko, čo sa tu nachádza. Človek tu musí prísť, aby pocítil čaro tohto miesta. Sú tu rôzne druhy zvierat. Občas ich môžeme vidieť samé alebo v stádach vidieť bežať po čerstvej rozvoniavajúcej tráve. Vietor pripomína pána dirigenta, ktorý riadi pohyb kvitnúcich rastlín, stromov a ony ho za to odmenia nádhernou piesňou, ktorú počuje jedine on. Vyníma sa tu tiež jeden strom, ktorý sa z kopca prizerá na dianie v našej dedine.
Na tento čarovný kopec sa vždy s radosťou vraciam a dúfam, že to tak ešte dlho zostane.
Zuzana Harmatová, 6.B
Predný Klin
Predný Klin, nenápadný hrebeň končiaci na Redikálnom. Vedie po ňom niekoľko poľovníckych chodníkov, po ktorých sa túlam a obzerám stopy medveďa, rysa, niekedy opatrných vlkov. V okolí Predného Klina je šíra krása divej prírody.
Rada tam chodím so svojím psom. Obdivujem to nekonečné ticho a krásnu prírodu. Na jar a v lete tu býva veselo, všade počuť vtáčí spev. Na jeseň tam chodíme zbierať huby a v noci počúvať ohlušujúci rev jeleňov. Na druhom konci lesa sa musíme dostať popri potoku na cestu. Nachádza sa tu miesto, odkiaľ vidno očarujúci vodopád. Fúkava tam divý vietor, ktorý nám často bráni ísť ďalej, ale aj napriek tomu sa dá prekonať. Zváľal tam už takmer staré stromy. Keď pokračujeme von z lesa, prechádzame cez čistinku, na ktorej niekedy prekvapíme jelenice alebo srnca. V prednom Kline sa dá stretnúť s veľkým množstvom zvieracích druhov.
Do Predného Klina sa dostaneme okolo penziónu Pribiskô, pokračujeme popri chatkách asi dva kilometre hore dolinou. Je to moje najobľúbenejšie miesto, na ktoré by som nechcela nikdy zabudnúť.
Liliana Obrtáčová, 6.B
Môj domov
Domov je miesto, kde je otčina.
Domov je miesto kde, je milovaná rodina.
Domov je miesto pokoja,
všetky rany sa tu rýchlo zahoja.
Môj domov je dedinka pod horami,
môj domov najkrajší pod hviezdami.
Môj domov, krásne je v ňom každé ročné obdobie,
kto tu žije, ten to dobre vie.
Každý, kto do nej vstúpi,
na prvý pohľad sa do nej zaľúbi.
Tu každý nájde kúsok svojho pokoja
a pohľady na hory každého odzbroja.
Zuberec je plný krás,
do neho sa vždy rada vrátim zas.
Boh žehnaj tejto dedine,
nech pokoj a láska v nej nezhynie.
Nina Jadrňáková, 9.A
Môj domov
Domov je pre mňa miestom,
v ktorom som si istá, kým som.
Miestom, kde cítim pochopenie
i mojej rodiny objímanie.
Práve mojím domovom
je skromná dedina s bohatým srdcom.
V nej slnko vychádza spoza majestátnych Roháčov,
ktoré sa pýšia svojou krásnou prírodou.
Hoci si kúsok sveta pozrieť ísť chcem,
na svoj domov nikdy nezanevriem.
Pretože práve tam moje srdce vzplanulo
i veľa nevyslovených snov si splnilo.
Pravý domov nie je o pohodlí či hojnosti
ale o hudbe sŕdc, čo náležia k sebe v skromnosti.
Za miesto, v ktorom počujem svoje srdce radosťou biť
i za rodinu, ktorú mi život dal, mi zostáva len vďačiť.
Sára Urbanová, 9.A
Môj domov
Môj domov môže byť všade,
všade, kde je nálada a všetko beží rýchlejšie.
Domov je miesto, kde milujúci čaká,
práve sem ťa jeho láska zláka.
Ako hniezdo vábi slobodného vtáka,
cnie sa rodine po odchode svetáka.
Nekončiaci pocit bezpečia, čo darujú ľudia,
ľuďom, čo vo svete len bezcieľne blúdia.
Domov je ohňom, čo rozpáli chladné srdce,
tam, kde sršia city treskúce.
Človek, vedľa ktorého spávame
a strach pri jeho odchode mávame.
Tak čakáme, až sa vráti raz
a zažijeme zas ten krásny čas.
Moje miesto je tam, kde počujem jeho hlas,
pretože domov je v ľuďoch – domov je v nás.
Ivana Anna Borsíková, 9.A
Domovina
Možnosť dozvedieť sa, kde prameň pramení,
kráčať po chodníčkoch kamenných.
Poznávať krásy prírody,
mať dušu plnú pohody.
Hory a lúky sa do seba zlievajú,
človeku novú silu vlievajú.
Sneh o zem cinká ako rolnička
v najkrajšom kúte nášho Slovenska.
Lucia Žuffová, 9.B
Domovina
Môj domov je tam,
kde je rodná dedina.
Neveľká je ona,
no pre mňa jediná.
Krásne sú tu dni,
tiché sú noci.
Keď zasvieti slnko,
srdce mi poskočí.
Hlboké lesy
a šíre lúky.
Jemný dážď z neba
ovlažuje ruky.
Každý chce odchádzať,
do mesta by šiel,
no až keď naspäť príde, zistí,
že domov je jeho cesty cieľ.
Človek mesta takúto krásu nevníma,
však môjmu srdcu najmilšia je moja rodná dedina - moja domovina.
Soňa Matláková, 9.B
ČAROVNÁ DEDINKA
Jedna slovenská pesnička hovorí: „Rodný môj kraj zo všetkých najkrajší a môjmu srdcu najdrahší...“ A ja vám teraz napíšem prečo?
Spolu s rodičmi a súrodencami bývam v nádhernej a turistami často navštevovanej dedinke Zuberec, ktorá sa nachádza na v minulosti „boľavej“ Orave a rozprestiera sa pod vysokými vrchmi Západných Tatier – pod Roháčmi. Toto položenie predurčuje, že v nej mám možnosť prežiť veľa krásnych dní počas celého roka.
V zime je Zuberec prikrytý mäkkou bielou snehovou perinou. Vtedy sa rada prejdem pomedzi vločkami pocukrované a primrznuté stromy. Sú to prechádzky ako z rozprávky. Na zasnežených kopcoch si vychutnávam zimné športy, hlavne lyžovanie a bežkovanie. Milujem korčuľovanie.
Jarná príroda dýcha zas životom. Na rozkvitnutých lúkach a pri pučiacich kríkoch stretávam usilovné včielky i mláďatká rôznych zvieratiek. Dedinkou preteká potok Studená, v ktorom je krištáľovo čistá voda a jeho zurčanie je spevom pre moje uši.
Leto mi neponúka horúce počasie s kúpaním pri vode, ale slnkom zaliate horské chodníčky, predierajúce sa pomedzi zelenú kosodrevinu. Len ťažko opísať výhľady na majestátne štíty a modrú oblohu. Vtedy ma nič netrápi, moje vnútro je pohládzané nádherou a ja žasnem nad prácou Stvoriteľa. Jeseň, pani bohatá, oblieka sa dozlata. Ale u nás sa toho veľa neurodí, len zdravá kapusta a zemiaky k tomu, ktoré si sami dopestujeme a potom ich radi chodíme zbierať. Taká malá rodinná zemiaková brigáda, to je paráda! Odmenou za tento nedostatok sú nám plody, ktoré nerastú všade – voňavé hríbiky, zdravé čučoriedky i brusnice. Tie nám mnohí závidia.
V doline Brestovej rada navštevujem Múzeum oravskej dediny. Rozpráva o živote našich predkov a ovieva ma teplom domova. Kúsok odtiaľ obdivujem podzemnú krásu v Brestovskej jaskyni. Kultúra v našej dedinke vôbec nezaostáva. Každoročne sa tu v prvý augustový víkend stretávajú medzinárodné tanečné skupiny na Podroháčskych folklórnych slávnostiach. Konajú sa u nás i rôzne festivaly – guľášový, pivný i haluškový. Nechýbajú ani športové podujatia.
Žijú tu milí, srdeční, veselí a empatickí ľudia.
Som veľmi šťastná, že som sa narodila práve tu. Nie každý má možnosť žiť v takom krásnom, príjemnom kraji s množstvom úžasných ľudí okolo seba. Už teraz viem, že vždy sa tu budem rada vracať, lebo takéto miesto pre mňa už nikde existovať nebude.
Miriam Šišková, 7.A
V SRDCI EURÓPY
V srdci Európy, na severe Slovenska, na východe Oravy sa rozprestiera malebná dedinka Zuberec. Výnimočná svojou jedinečnou krásou, prostredím, ktoré pripomína rozprávku. Dedinka pôsobí, akoby ju v náručí držali Roháče. Majestátne hory ,vďaka ktorým tu každoročne privítame nespočetné množstvo turistov. Mojou najobľúbenejšou časťou je Roháčska dolina.
Dlhá, asfaltová cesta sa začína pri krásnom drevenom penzióne Šindľovec. Ďalej sa kľukatí cez les. Všade rozvoniava vôňa borovice, počuť bzukot včiel a príjemného vánku. Zlaté slnko úsmevom víta a šteklí líca. Cesta končí pri drevenej horami obklopenej Ťatliakovej chate. Za chatou sa rozprestiera nemalé jazierko. K jazierku vedie chodníček, po ktorom sa dá dostať aj k malému drevenému posedu. Na druhej strane chaty možno pozorovať majestátne Roháče. Na jar a v lete zelené na jeseň pestro sfarbené no a v zimu biele, podľa mňa najkrajšie. V zime je veľa chodníkov uzatvorených z bezpečnostným dôvodom, ale nejaké chodníky ostanú otvorené a vtedy sa naozaj Roháče oplatí navštíviť. Všade vládne pani Zima, ktorá svojou prikrývkou prikryje aj ten najviac skrytý kút. Nechá zamrznúť vodopády, jazerá, potoky a aj malé studničky. Popod biele stromy vidieť stopy lesnej zveri.
No Roháče sú krásne stále. Sú zdrojom energie, rajom pokoja a vždy ponúknu niečo nové, nezabudnuteľné a krásne.
Michaela Valeková, 7.A
Môj domov
Domov je pre každého niekde inde, no pre každého to je to miesto, kde sa cíti dobre.
Môj domov je Studená dolina, ktorá pre mňa znamená mnoho. Prenádherné Roháče, ktoré navštevujú ľudia z rôznych kútov sveta, krásne zvieratká, čo tam žijú, ranné mráziky, ktoré dokážu pretvoriť všetko pekné na ešte krajšie a najmä nádherné výhľady, ktoré sa stávajú pre ľudí pastvou pre oči. Majestátne dielo zvané Roháče si treba vážiť, ale taktiež ich netreba podceňovať. Keď sa ranný mrázik premení na krutý mráz, ktorý so svojím kamarátom vetrom spôsobí víchricu, vtedy je to na horách ťažké a veľmi nebezpečné. Avšak počas krásnych letných dní sú Roháče miestom, v ktorých mám útočisko – miesto, kde sa vždy rád vraciam. V Roháčoch sa nachádza veľa dolín, no práve tá moja, Studená dolina, v ktorej bývam, má veľmi pestrú flóru a faunu, ktorá očarí každého. Sú tu aj miesta, na ktoré vkročí ľudská noha len raz za čas. Práve tie mám ja najradšej. Tá nedotknuteľná príroda, kde vyspevujú vtáčiky a počuť šum potôčika.
Som rád, že tu bývam, vyrastám. Som vďačný za ľudí, s ktorými tu žijem. Som šťastný, že toto miesto môžem nazývať svojím domovom.
Martin Ondroš, 9.A
Potok Studená
Moja dedinka je čarovné miesto. Keď sa v lete prechádzam po chodníku, popri ktorom vedie potok Studená, cítim sa ako v rozprávke. Okolo rieky sa týčia krásne zelené stromy, ktoré sa nenápadne kolíšu v rytme piesne. Potôčik tajomne žblnká a čosi nám pri tom hovorí. Na nebi vidieť malé obláčiky, ktoré pripomínajú malé loďky v azúrovo modrom nebi. Okolo potôčika rastú malé kvietky, ktoré si šepkajú vo vetre tajomstvá. V potoku pláva nejedna rybka a hrá sa so svojimi sestričkami. Keď sa začne stmievať, príroda zrazu stíchne. Počuť iba jemný šum listov starej vŕby, ktorá tajomne šepká príbehy kvetom. Počuť aj malé cvrčky, ako sa v tráve snažia prekričať jeden druhého. Občas prefúkne teplý vánok a zohreje celé moje telo. Nie je až toľko veľa miest, na ktoré sa rada vraciam. Keď sa vrátim tu, cítim, že moje vnútro je naplnené radosťou a šťastím.
Vanesa Bernátová,7.A
Zuberec
Moja teta precestovala kus sveta a tvrdí ,že Slovensko je najkrajšia krajina na svete. Starí rodičia tiež precestovali Slovensko krížom-krážom a zhodujú sa, že Zuberec je najkrajšie miesto na Slovensku. Ja som síce toľko veľa neprecestovala, ale verím, že je to pravda.
Naša dedinka sa rozprestiera v objatí krásnych lesov, lúk a mohutných hôr – Roháčov. Jar je moje obľúbené ročné obdobie, snáď už len kvôli krásnych lúkam posiatych kvetmi rozmanitých druhov, by som sa do Zuberca zaľúbila. Sledovať oblohu a počúvať spievajúce hlasy vtáčikov, býva pre mňa doslova zážitok.
K letu neodmysliteľne patria túry či iné letné športy. Vôňa plodov na stromoch a šum kryštálovo čistých potokov lahodí mojim zmyslom. Krásna je i jeseň, ktorá sa vždy oblieka do najkrajšieho šatu. Vzduch vonia sviežosťou a čistotou. Mám rada aj zuberskú zimu, ešte vždy vieme, čo je sneh. Na jar či v lete, v jeseni či zime, mám rada prechádzky Zubercom. Stretávam ľudí, ktorých tváre sú mi známe, prívetivé, v ich prítomnosti sa cítim bezpečne doma.
Ak je Slovensko najkrajšou krajinou a Zuberec nádherným kútom Slovenska, tak potom mi Zuberčania sme najšťastnejší obyvatelia planéty. Žijeme na tom najmalebnejšom kúsku sveta.
Marína Majerčáková,7.A
